Prirodzená družica našej planéty je už storočia, svojim spôsobom tisícročia predmetom výskumu, ktorý sa rapídne zintenzívnil s príchodom modernej astronómie a o niečo neskôr s možnosťou lietanie k iným vesmírnym telesám. Avšak aj keď ľudstvo pristálo na lunárnom povrchu už pred viac ako 60 rokmi a dokonca sa podarilo dostať naň niekoľko ľudských posádok, o vnútornej štruktúre Mesiaca sme sa začali dozvedať viac len v poslednom období.

Skúmanie vnútornej štruktúry cudzích vesmírnych objektov je oveľa náročnejšie, než sa zdá. Zem je naďalej geologicky aktívna a vďaka oveľa jednoduchšiemu výskumu dokážu geológovia pomerne jednoducho nazrieť do ohromnej hĺbky či miliardy rokov do minulosti. Na Mesiaci je to však oveľa ťažšie, keďže astronauti v 60-tych a 70-tych rokoch mali len obmedzené možnosti a sondy so sebou nedokážu tak ľahko niesť nástroje schopné vŕtať do väčšej hĺbky. Vedcom sa ale napriek tomu podarilo nazrieť do lunárneho vnútra.

Ťažké lunárne jadro
Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú