V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Slovensko sa vlani nevyhlo geologickým javom, ktoré síce nepatrili medzi ničivé, no opäť pripomenuli, že pod zemským povrchom sa deje omnoho viac, než si uvedomujeme. Podľa správy o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia, ktorú vláda prerokovala začiatkom apríla, bolo v roku 2024 na území Slovenska zaznamenaných päť zemetrasení, z toho štyri priamo s epicentrom na území SR.

Tri z týchto zemetrasení sa koncentrovali v okolí vodnej nádrže Veľká Domaša, kde sa 22. februára 2024 odohralo aj najvýznamnejšie z nich – malo magnitúdu 2,7 a vyvolalo až 109 hlásených pozorovaní z 27 obcí. Ďalšie lokálne zemetrasenie bolo zaznamenané v pohorí Považský Inovec. Hoci nejde o silné otrasy, ich početnosť a lokalizácia zvyšujú potrebu neustáleho monitorovania.

Zosuvy ohrozujú desiatky lokalít

Popri zemetraseniach sa v správe výrazne venuje pozornosť aj svahovým pohybom, ktoré v dôsledku klimatickej zmeny nadobúdajú čoraz širšie rozmery. Za posledné dve dekády sa na Slovensku aktivovalo viac než 700 zosuvov pôdy, mnohé s takým dopadom, že si vyžiadali vyhlásenie mimoriadnych situácií.

V roku 2024 sa monitorovalo 20 lokalít postihnutých tromi základnými typmi svahových pohybov – zosúvanie (12 lokalít), plazenie (tri lokality) a náznaky aktivizácie rútivých pohybov (štyri lokality). Medzi špecificky sledované oblasti patrí Stabilizačný násyp v Handlovej, ktorý dlhodobo vykazuje známky nestability.

Pexels

V oblasti tzv. neotektonických pohybov – teda pohybov litosféry, ktoré nie sú priamo spôsobené tektonickými zlomami, ale môžu súvisieť s dlhodobými deformáciami – zostáva pod dohľadom predovšetkým tunel Branisko. Merania v roku 2024 potvrdili, že tu naďalej dochádza k pravostrannému šmykovému posunu, ktorý sa prejavuje šírením trhliny v tuneli.

Zoznam lokalít s aktívnymi deformáciami sa rozširuje

Podľa envirorezortu boli v roku 2024 aktívne svahové deformácie zaznamenané v mnohých katastrálnych územiach naprieč Slovenskom. Medzi nimi figurujú obce a mestá ako Kozelník, Galanta, Dolný Kubín, Likavka, Košice (Bankov), Žilina-Budatín, Ružomberok-Biely Potok, ale aj horské oblasti ako Ždiar-Monkova dolina či Vysoké Tatry.

V dôsledku silných septembrových zrážok museli úrady riešiť aj mimoriadnu situáciu v Bratislavskom kraji. Monitorované boli oblasti Kuchyňa, Devín, Stupava, Marianka, Borinka a Bernolákovo, ktoré sa dostali do hľadáčika odborníkov pre riziko svahových deformácií.

Geologická situácia na Slovensku v roku 2024 potvrdila potrebu priebežného monitorovania a preventívnych opatrení, keďže klimatické zmeny a environmentálne vplyvy majú čoraz väčší dopad na stabilitu krajin