V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Európska automobilová politika opäť vstúpila do fázy, ktorá rozhodne nenechá chladným nikoho, kto sleduje vývoj priemyslu v Únii. V Bruseli narastá napätie a medzi politikmi aj výrobcami áut panuje pocit, že rozhodnutia prijaté pred pár rokmi už nezodpovedajú realite dnešného trhu ani technologickým možnostiam.

Do otvoreného konfliktu s Európskou komisiou vstúpil predseda nemeckej Slobodnej demokratickej strany Christian Dürr. Ten vyzval Komisiu na úplné zrušenie plánovaného zákazu spaľovacích motorov v Európskej únii. Podľa jeho slov predstavuje aktuálne prezentované „zmiernenie“ regulácie len predstieraný ústup, ktorý nič podstatné nerieši. Vyjadrenia predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej označil za zavádzanie verejnosti a priemyslu, keďže základné nastavenie pravidiel podľa neho zostáva prakticky nedotknuté.

Dürr upozornil, že mierne úpravy nemôžu zabezpečiť budúcnosť európskeho automobilového priemyslu. Emisné limity, ktoré Komisia plánuje zachovať, podľa neho neprinesú reálny prínos pre ochranu klímy. Naopak, výrobcov môžu dostať do situácie, ktorá ohrozí ich konkurencieschopnosť a investičnú schopnosť. Predseda FDP otvorene hovorí o regulácii, ktorá ničí základy priemyselnej sily Európy bez ekologickej pridanej hodnoty. Treba dodať, že jeho strana vo februárových voľbách neprekročila päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Bundestagu, čo však na ostrosti kritiky nič nemení.

Čoskoro sa dočkáme úprav

Základ sporu vychádza z dohody medzi členskými štátmi EÚ a Európskym parlamentom z roku 2022. Tá stanovila, že nové vozidlá predávané v Únii nesmú od roku 2035 počas prevádzky produkovať žiadne emisie oxidu uhličitého. Tento krok fakticky znamenal koniec klasických spaľovacích motorov v nových autách. Po silnom tlaku automobilového priemyslu a viacerých vlád vrátane Nemecka však Komisia oznámila revíziu tohto nariadenia. Návrhy úprav má predložiť 16. decembra.

Podľa informácií z prostredia oboznámeného s prípravou návrhov Komisia zvažuje odporúčanie, ktoré by umožnilo predaj nových vozidiel so spaľovacou technológiou aj po roku 2035. Nejde však o návrat k pôvodným pravidlám. Manfred Weber, predseda Európskej ľudovej strany ako najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente, po rokovaní s von der Leyenovou uviedol, že automobilky by museli pri nových vozidlách znížiť emisie o 90 percent, nie o pôvodne plánovaných 100 percent.

Práve tento rozdiel sa stal jadrom politického sporu. Pre kritikov ide len o kozmetickú zmenu, ktorá ponecháva priemysel pod extrémnym tlakom. Najbližšie dni ukážu, či Európska komisia ponúkne riešenie, ktoré výrobcovia aj členské štáty prijmú ako realistický kompromis, alebo len oddiali ďalšie kolo konfliktov okolo budúcnosti áut v Európe.