Vedci z oblasti výpočtovej techniky použili umelú inteligenciu na vytvorenie 3D modelov stratených reliéfov v chráme Borobudur. Táto pokročilá neurónová sieť dokáže z čiernobielej fotografie vytvoriť priestorovú rekonštrukciu objektu, čo predstavuje významný pokrok v oblasti digitálneho zachovávania kultúrneho dedičstva.

Borobudur, nachádzajúci sa v Indonézii, je najväčšou zbierkou budhistických reliéfov na svete s viac ako 2 600 basreliéfmi. Počas rekonštrukcie v 19. storočí však bolo 156 týchto reliéfov zakrytých kamennými stenami. Našťastie boli tieto reliéfy pred zakrytím zdokumentované pomocou čiernobielych fotografií, vďaka ktorým teraz môžu vedci tieto skryté reliéfy digitálne obnoviť.

Nová metóda umelej inteligencie, ktorú vyvinuli výskumníci, prináša výrazne lepšie výsledky v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi, ktoré často neboli schopné zachytiť jemné detaily reliéfov. Na tému upozornil portál Gizmodo.

Prekonávanie technických výziev pomocou AI

Jedným z hlavných problémov predchádzajúcich modelov bolo rozlišovanie medzi rôznymi hĺbkami detailov. Reliéfy obsahujú viacero vrstiev a jemných prechodov, ktoré sa v 2D fotografii strácajú. Vedci tento problém nazvali mäkké hrany, ktoré sú kľúčom k realistickej rekonštrukcii hĺbky.

Nový model využíva pokročilú detekciu hrán a detailov reliéfov. To mu umožňuje zachovať presnosť hĺbky a kriviek na povrchu objektov. Výskumník Satoshi Tanaka z japonskej Ritsumeikan University uviedol, že dosiahli 95 % presnosť rekonštrukcie, no jemné detaily, ako sú tváre či dekorácie, im ešte chýbajú.

Nový model je schopný prijímať a kombinovať viaceré typy dát, čo umožňuje presnejšiu interpretáciu 3D objektov. Tento prístup, nazývaný multimodálna analýza, využíva svetelnosť reliéfov spolu s krivkami povrchu na lepšie rozlíšenie hĺbky a detailov. Táto schopnosť prepojiť rôzne informácie v rámci jedného modelu predstavuje významný pokrok v oblasti rekonštrukcie kultúrneho dedičstva.

Pixabay

AI a budúcnosť kultúrneho dedičstva

Umelá inteligencia dokáže výrazne pomôcť pri zachovávaní kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Hoci 3D rekonštrukcie nedokážu úplne nahradiť skutočné artefakty, môžu slúžiť ako cenný zdroj pre archeológov a pre tých, ktorí chcú tieto objekty zažiť vo virtuálnej realite.

Napríklad, neurónová sieť by mohla digitálne oživiť sochy Budhu z Bamijánu, ktoré boli zničené Talibanom v roku 2001. Dokážu prispieť k zachovaniu starobylých aborigénskych rytín v austrálskom Tanami Desert, ktoré sú vystavené erózii.

Neurónové siete potrebujú na svoje fungovanie značné množstvo energie, čo môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a nepriamo tak ohroziť ďalšie kultúrne pamiatky. Avšak využívanie umelej inteligencie na dobré účely, ako je ochrana kultúrneho dedičstva, môže byť významným krokom vpred. Ak sa AI technológie podarí uchovať čo i len jednu vzácnu časť histórie, jej prínos pre kultúru a vzdelávanie bude neoceniteľný.