Ľudské ucho skrýva malú, no nesmierne dôležitú štruktúru v tvare slimáka – slimák (latinsky cochlea), ktorý premieňa vibrácie zvuku na nervové signály pre mozog. Hoci vieme, že náš sluch sa s vekom zhoršuje, nový výskum ukazuje, že vek nemusí byť hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje citlivosť sluchu.

Medzinárodný tím vedcov vedený Dr. Patriciou Balaresque z francúzskeho Centra pre biodiverzitu a výskum životného prostredia (CRBE) sa rozhodol preskúmať, ako na zvuky rôznej výšky a hlasitosti reaguje ľudský slimák. Do štúdie zapojili 450 ľudí z 13 krajín sveta, vrátane osôb z vidieckych oblastí a rozmanitých kultúrnych prostredí, ktoré bývajú vo výskumoch často prehliadané. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Na meranie citlivosti slimáka využili testy známe ako Transient-Evoked Otoacoustic Emissions (TEOAE) – ide o veľmi tiché zvuky, ktoré vnútorné ucho prirodzene vydáva v reakcii na krátky zvuk, napríklad cvaknutie či tón.

Ženy počujú ostrejšie

Najvýraznejším výsledkom výskumu bolo, že ženy vykazovali v priemere o dva decibely citlivejší sluch než muži – a to naprieč všetkými skúmanými populáciami. V niektorých skupinách bola dokonca ženská schopnosť zachytiť zvuk vyššia až o šesť kilohertzov. Vedci predpokladajú, že za touto odlišnosťou môžu byť hormonálne vplyvy počas vývoja v maternici alebo jemné rozdiely v anatómii slimáka medzi mužmi a ženami.

Aj keď lepšia citlivosť na zvuk môže znieť ako výhoda, nemusí to byť vždy pravda. Profesor Turi King z University of Bath, jeden z autorov štúdie, upozorňuje: „Citlivejší sluch môže viesť k väčšej náchylnosti na rušivé vplyvy hluku, čo ovplyvňuje kvalitu spánku a môže zvyšovať riziko srdcovo-cievnych ochorení“.

Ženské ucho.
Pexels

Životné prostredie formuje naše uši

Okrem pohlavia výskum poukázal aj na silný vplyv prostredia, v ktorom človek žije. Osoby z lesných oblastí mali najlepšiu schopnosť vnímať rôzne frekvencie, zatiaľ čo tí, ktorí žijú vo vysokých nadmorských výškach, vykazovali najslabší sluch. Vedci predpokladajú, že príčinou môže byť nižší tlak vzduchu, nižšia hladina okolitého hluku alebo fyziologické zmeny spôsobené nižším prísunom kyslíka.

Zaujímavý bol aj rozdiel medzi obyvateľmi miest a vidieka. Mestskí obyvatelia boli lepšie naladení na vyššie tóny, čo môže súvisieť s tým, že sa naučili ignorovať hlbšie zvuky, ako je napríklad neustály hukot dopravy.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP