V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Čínska vláda schválila novú stratégiu modernizácie uhoľného priemyslu, ktorá počíta so stavbou nových uhoľných elektrární do roku 2027. Tie by mali vzniknúť v regiónoch, kde sú potrebné na pokrytie špičkového dopytu po elektrine alebo na stabilizáciu energetickej siete, predovšetkým v prípadoch výkyvov vo výrobe z obnoviteľných zdrojov. Stratégia má potenciál vyvolať pochybnosti o ambíciách krajiny postupne znížiť závislosť od uhlia, najmä v období rokov 2026 až 2030, keď má začať platiť plánované obmedzenie jeho spotreby.

Dokument pritom vysvetľuje, že nové elektrárne nebudú slúžiť ako hlavný zdroj energie, ale ako záložné kapacity, ktoré budú dopĺňať slnečné a veterné elektrárne, závislé od počasia. Cieľom má byť najmä energetická bezpečnosť, schopnosť rýchlo reagovať na výkyvy v spotrebe a zabezpečiť stabilnú dodávku elektriny v kľúčových momentoch.

Modernizácia a nižšie emisie

V stratégii sa uvádza, že nové elektrárne budú produkovať o 10 až 20 % menej emisií než zariadenia v prevádzke v roku 2024. Počíta sa aj s modernizáciou starších elektrární, ktoré budú vybavené tak, aby vedeli regulovať svoj výkon a prispievať k stabilite siete bez neustáleho chodu na plnú kapacitu. Ide teda o snahu urobiť aj z tradičných uhoľných zdrojov flexibilné a efektívne prvky v rámci energetického mixu.

Schválený plán nadväzuje na správu Združenia čínskeho uhoľného priemyslu, ktoré minulý týždeň uviedlo, že spotreba uhlia v Číne dosiahne vrchol v roku 2028. Do tej doby by sa mala ešte mierne zvyšovať, čo bude výsledkom rastúcej spotreby v energetickom a chemickom sektore. Naopak, pokles dopytu sa očakáva v oceliarskom priemysle a vo výrobe stavebných materiálov.

Pixabay

Združenie predpokladá, že aj v tomto roku bude celková spotreba uhlia mierne rásť, a to napriek silnej podpore obnoviteľných zdrojov a klimatických záväzkov Číny. Uhlie tak zostáva kľúčovou súčasťou čínskej energetickej politiky, aspoň v strednodobom horizonte.

Otázniky nad klimatickými záväzkami

Hoci stratégia hovorí o znížení emisií a ekologickejšom prístupe, stavba nových uhoľných elektrární môže vyvolať otázky, ako vážne Čína myslí svoje klimatické ciele, najmä záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Vzhľadom na veľkosť a význam čínskej ekonomiky bude vývoj v tejto oblasti dôležitý nielen pre domácu politiku, ale aj pre globálne úsilie v boji proti klimatickým zmenám.

Čína sa tak ocitá na tenkej hrane medzi energetickou bezpečnosťou a klimatickou zodpovednosťou, pričom sa pokúša nájsť rovnováhu medzi zabezpečením stabilného zásobovania elektrinou a postupným prechodom k čistejším formám energie.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP