Tohtoročné leto v Arktíde bolo najteplejšie od začiatku meraní v roku 1 900. Od júla do septembra dosahovala priemerná teplota vzduchu pri povrchu rekordných 6,4 stupňa Celzia, uvádza sa podľa agentúry AFP vo výročnej správe amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) zverejnenej v utorok.

Priemerné letné teploty stúpajú v Arktíde o 0,17 stupňa Celzia za desaťročie, konštatuje NOAA. Ďalej uvádza, že uplynulý rok bol v tejto oblasti šiesty najteplejší s priemernou teplotou mínus sedem stupňov.

„Najdôležitejším odkazom tohtoročnej správy je, že nastal čas konať,“ povedal šéf NOAA Rick Spinrad. USA musia „dramaticky znížiť“ svoje emisie skleníkových plynov poškodzujúcich klímu, zdôraznil.

Podľa správy, na ktorej sa podieľalo 82 autorov z 13 krajín, otepľovanie mora a vzduchu pokračuje. To povedie k úbytku snehovej pokrývky a morského ľadu a ďalšiemu topeniu grónskeho ľadovca.

Dlhodobé otepľovanie oceánov má podľa správy nepredvídateľné účinky na ekosystémy. Napríklad v Bristolskom zálive na Aljaške bol v rokoch 2021 a 2022 zaznamenaný rekordný výskyt voľne losa nerka. Na druhej strane v dôsledku vĺn horúčav nastal úbytok populácií lososa kráľovského a lososa keta.

Podľa správy NOAA sa aj v Arktíde naďalej topí podmorský permafrost. Hrozí tak, že sa z neho uvoľní oxid uhličitý, ktorý je v ňom viazaný, čo by mohlo viesť k urýchleniu globálnej klimatickej zmeny.