Proces platňovej tektoniky spôsobuje pohyb obrovských kúskov zemskej kôry, ktoré sa vplyvom horúcich vrstiev pohybujú nad plášťom Zeme. Tieto dôležité pohyby vytvárajú pohoria, spôsobujú zemetrasenia a postupne menia tvar kontinentov. Jednou z hlavných teórií je, že práve vďaka recyklácii zemského povrchu dochádza k dôležitým klimatickým a chemickým zmenám, ktoré udržiavajú podmienky vhodné pre život. Na túto tému upozornil portál Live Science.

Vedci už dlhšie predpokladajú, že práve platňová tektonika pomáha stabilizovať klímu planéty tým, že pri subdukcii (ponáraní) častí kôry odvádza uhlík z povrchu do hĺbky Zeme. Tento proces tak môže vyvažovať množstvo oxidu uhličitého v atmosfére a vytvárať minerály potrebné pre život. Bez pohybu zemských dosiek by klíma na Zemi mohla byť oveľa extrémnejšia, čo by životu nemuselo prospievať.

Kedy to celé začalo?

Jedna z veľkých neznámych je, kedy sa vlastne platňová tektonika na Zemi rozbehla. Niektorí vedci tvrdia, že tento proces mohol začať len pred 700 miliónmi rokov, keď sa už objavili prvé jednoduché organizmy. Iní však poukazujú na chemické zmeny v horninách starých až 4 miliardy rokov, ktoré naznačujú, že tektonika mohla byť aktívna ešte pred vznikom prvého života. To by znamenalo, že platňová tektonika by mohla byť nielen katalyzátorom, ale možno aj základným predpokladom pre vznik života.

Presný dátum vzniku platňovej tektoniky je stále záhadou, pretože dôkazy o prvých miliardách rokov sú veľmi obmedzené. Veľká časť najstarších hornín bola recyklovaná, zničená subdukciou alebo narušená eróziou. Vedci majú k dispozícii len útržky, najstaršie kamenné úlomky na povrchu, niektoré staré menej ako 2,5 miliardy rokov, a niekoľko drobných zirkónov. Tie prežili extrémne podmienky z čias, keď Zem ešte len formovala svoju podobu.

Unshplash | NASA

Význam pre hľadanie života vo vesmíre

Ak je platňová tektonika nevyhnutná pre vznik a rozvoj komplexného života, mohla by byť aj vôdzkou pri hľadaní života na iných planétach. V súčasnosti nie je možné pozorovať platňovú tektoniku priamo na exoplanétach. Vedci sa spoliehajú na počítačové modely, ktoré im pomáhajú predpovedať pohyb kôry a vnútornej aktivity planét mimo našej slnečnej sústavy.

Príkladom je exoplanéta LHS 3844 b, kde teplotné rozdiely medzi jej tmavou a slnečnou stranou môžu vyvolávať podobný pohyb vnútra planéty, aký sa deje na Zemi.

Tento proces by síce vyzeral inak než u nás, ale je dôkazom, že aj na vzdialených planétach môže existovať aktívna geológia, ktorá by mohla podporovať život. Výskum platňovej tektoniky na Zemi je dôležitý nielen pre pochopenie histórie našej planéty, ale aj pre hľadanie života na iných planétach. Každý nový objav nám pomáha nielen pochopiť, ako vznikol a prežil život na Zemi, ale aj predpovedať, kde by sme mohli život nájsť inde vo vesmíre.