Priekopnícka vízia švédskej centrálnej banky Riksbank o vlastnej digitálnej mene sa zrejme stane realitou oveľa neskôr, ako si pôvodne myslela.

Riksbank tento týždeň zverejnila výsledky prvej fázy pilotného projektu, ktorý je v podstate najväčšou štúdiou tzv. post-hotovostnej éry vo vyspelej západnej ekonomike. Uviedla pritom, že rýchle tempo, ktorým mizne hotovosť, predstavuje „potenciálne problémy“, a tie by mohla digitálna mena kontrolovaná centrálnou bankou vyriešiť.

Je to obrovská úloha a švédska centrálna banka, najstaršia na svete, odsúva stále na neskôr zavedenie tzv. e-koruny.

Riksbank v minulosti naznačila, že by mohla byť do roku 2018 pripravená na e-koruny. Najnovšie však tvrdí, že jej pilotný projekt nebude dokončený ani začiatkom budúceho roka, a dokonca si dala priestor pokračovať v ňom až do konca roku 2026.

Ostatní centrálni bankári sa odmietajú pretekať o prvenstvo v oblasti digitálnych mien. Predseda amerického Federálneho rezervného systému (Fed) Jerome Powell nedávno uviedol, že USA namiesto toho, aby sa snažili o prvenstvo, to radšej urobia „správne“.

Mithra Sundbergová, vedúca projektu Riksbank, si tiež myslí, že je dôležité nezaviesť novú technológiou skôr, než sa presne určí, ako by mala digitálna mena fungovať. Riksbank dala tiež jasne najavo, že nemá v pláne nahradiť ňou hotovosť, a že čokoľvek, čo nakoniec vytvorí, si bude pravdepodobne vyžadovať nový právny rámec, aby sa to mohlo začať používať.

V najväčšej severskej ekonomike sa medzitým peniaze vo forme bankoviek a mincí pomaly, ale isto vytrácajú z obehu. Podľa správy spoločnosti McKinsey Global Payments minulý rok využívali Švédi hotovosť menej často ako občania siedmich ďalších vyspelých trhov.

Nie všetci však považujú nárast bezhotovostných platieb za impulz pre projekt digitálnej meny. Centrálna banka v susednom Nórsku, ďalšej prakticky bezhotovostnej krajine, tvrdí, že zavedenie digitálnej meny „nie je nevyhnutné“.

Sundbergová priznala, že švédsky pilotný projekt e-koruny ešte neskúmal dôsledky takejto transformácie na menovú politiku. Ona a jej tím však už „preskúmali technické možnosti účtovania úrokov“.

Pilotný projekt Riksbank ukazuje, že aj v prípade digitálnej meny je možné uplatňovať úrokové sadzby. Švédska banka sa nateraz zameriava na tzv. dvojstupňový model, v ktorom by bola zodpovedná za vydanie a vyplatenie digitálnej koruny. Podľa Michaela Lindgrena, technického projektového manažéra Riksbank, by v takomto rámci mali účastníci, ako sú banky alebo platobné spoločnosti, priamy kontakt s konečným užívateľom.

O tom, ako bude vyzerať budúcnosť peňazí vo Švédsku, nakoniec aj tak rozhodnú politici, a nie centrálni bankári. Zákonodarcovia posúdia, či ich informácie získané v rámci pilotného projektu presvedčia o tom, že je e-koruna potrebná, a ak áno, akú formu by mala mať.

Zdroj: TASR

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom