V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Solárna energia má v Európe čoraz dôležitejšie miesto. Fotovoltické elektrárne už dnes pokrývajú potreby 75 miliónov domácností a patria medzi najlacnejšie spôsoby výroby elektriny. Na Slovensku však slnko zatiaľ naplno nesvieti. Dôvodom sú najmä prekážky v legislatíve a nedostatočná podpora zo strany štátu. Upozorňuje na to Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) pri príležitosti Európskeho dňa solárnej energie, ktorý pripadá na 21. júna.

Podľa SAPI je na Slovensku nevyužitých 80 až 90 % plôch na strechách, ktoré by mohli byť vhodné pre inštaláciu fotovoltiky. V Európe je priemerný podiel nevyužitých striech síce tiež vysoký, no na Slovensku ide o ešte väčší problém. Ako zdôraznil výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba, výstavbu väčších fotovoltických elektrární odrádzajú legislatívne obmedzenia a špecifické poplatky, ktoré inde v Európskej únii neexistujú. To znamená, že mnohé investície do solárnych projektov sú u nás ekonomicky nevýhodné.

Podpora pre domácnosti sa zastavila, budúcnosť je neistá

Doteraz bol rast malých fotovoltických elektrární podporovaný prostredníctvom programu Zelená domácnostiam. Ten však v súčasnosti narazil na svoj finančný limit. Žiadosti presiahli alokáciu 107,7 milióna eur platnú až do roku 2029.

„Napriek verejným prísľubom ministerstiev o navýšení rozpočtu z európskych fondov nie je jasné, kedy sa tieto prostriedky reálne uvoľnia. Môže to trvať niekoľko mesiacov, no pokojne aj rok,“ upozornil Karaba. Tým sa podľa SAPI výrazne spomalí tempo výstavby nových inštalácií pre domácnosti, ktoré doteraz tvorili významnú časť nových kapacít.

Unsplash

Agrivoltika ako cesta budúcnosti, ktorú brzdí legislatíva

Okrem klasických strešných panelov upozorňuje SAPI aj na nové riešenia, ako je tzv. agrivoltika. Ide o technológiu, ktorá umožňuje kombinovať pestovanie plodín a výrobu elektriny na tej istej pôde. Hoci ide o inovatívne riešenie využívané v zahraničí, na Slovensku zatiaľ nemáme ani jednu takúto elektráreň.

Problémom je opäť legislatíva, ktorá rozdeľuje pôdu buď na poľnohospodársku, alebo priemyselnú. Agrivoltické riešenia sa pritom dajú nastaviť tak, aby solárne panely zlepšovali mikroklímu, znižovali spotrebu vody a zároveň zvyšovali poľnohospodárske výnosy. „V realite však platí, že ak chceš vyrábať elektrinu, nemôžeš pestovať. A naopak. Takto sa nikdy nepohneme dopredu,“ dodal Karaba.