V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovenský priemysel zakončil rok 2025 v podstatne horšej kondícii, než naznačoval jeho začiatok. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa priemyselná produkcia v decembri medziročne prepadla o 8,5 percenta, čo predstavuje najvýraznejší pokles od decembra 2022.

Zároveň ide o jasný signál, že nejde o jednorazové vychýlenie, ale o hlbší a dlhodobejší problém. Produkcia klesla v desiatich z dvanástich mesiacov roka a v súhrne za celý rok 2025 sa priemysel prepadol o 3,1 percenta. Po dvoch rokoch rastu sa tak opäť ocitol v červených číslach.

December odhalil rozsah problémov

Za prudkým decembrovým poklesom nestál jeden konkrétny sektor, ale súbeh slabších výkonov naprieč ekonomikou. Z pätnástich sledovaných odvetví zaznamenalo medziročný pokles až jedenásť.

Najväčšiu záťaž predstavovala energetika, keď dodávka elektriny a plynu klesla takmer o 26 percent. Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozornil, že samotná energetika ubrala z celkového výsledku viac ako štyri percentuálne body. Výrazné mínusy zaznamenali aj výroba kovov, strojov a zariadení či gumárenský priemysel.

Slabší výkon podali aj automobilky. Výroba dopravných prostriedkov sa v decembri medziročne znížila o necelé tri percentá a tentoraz už nedokázala vykompenzovať poklesy v iných segmentoch. Medzimesačné údaje po sezónnom očistení navyše ukazujú, že útlm sa na prelome roka ešte prehĺbil. Oproti novembru klesla produkcia v decembri o ďalších 4,9 percenta.

„Útlm nie je krátkodobou epizódou, ale výsledkom dlhšie trvajúceho oslabenia,“ skonštatoval Boháček. Priemysel tak namiesto stabilizátora ekonomiky pôsobí skôr ako brzda.

Automobilky nestačia, dopyt slabne

Celoročný pohľad je síce miernejší než dramatický december, no problém pretrváva. Osem z pätnástich odvetví skončilo v mínuse, pričom energetika klesla za celý rok takmer o 16 percent.

Výroba kovov, strojov a zariadení patrila tiež medzi hlavné brzdy. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pripomenul, že dodávka elektriny a plynu bola medziročne v poklese počas celého roka a negatívne prispievali aj kovovýroba a strojárstvo.

Aspoň čiastočnou oporou zostal automobilový priemysel, ktorý v súhrne zvýšil produkciu o 1,5 percenta, hoci rástol len v polovici mesiacov. Spolu s približne 15 percentným rastom vo výrobe koksu a ropných produktov to však nestačilo na vyváženie celkového prepadu. „Slovenský priemysel dnes stojí na stále užšej nohe. A tá už začína byť nestabilná,“ upozornil Boháček.

Za slabými číslami je najmä ochladenie zahraničného dopytu. Slovensko je úzko naviazané na vývoj v Nemecku a eurozóne, kde firmy obmedzujú investície a odkladajú objednávky. Horňák zároveň upozornil na rastúce náklady domácich podnikov v dôsledku konsolidačných opatrení, sektorových daní a vyšších mzdových príplatkov.

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka síce nálada v eurozóne naznačuje mierne zlepšenie a januárové PMI sa dostalo nad 50 bodov, no prenos oživenia na Slovensko nemusí byť automatický. Domáce faktory vrátane fiškálnej konsolidácie a relatívne vysokých cien energií môžu zotavenie brzdiť. Rok 2026 tak zatiaľ vyzerá skôr ako test odolnosti než návrat k dynamickému rastu.