V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) uzavrel významnú spoluprácu so spoločnosťou KIA Slovakia. Tá umožní výskum selekcie mikroorganizmov schopných rozkladať per- a polyfluóralkylové látky (PFAS). Tento projekt je tak odpoveďou na rastúci problém, ktorý tieto syntetické chemikálie predstavujú pre životné prostredie.

Domenico Pangallo z Ústavu molekulárnej biológie SAV povedal, že vďaka spolupráci so súkromným sektorom môžeme skúmať nové stratégie biodegradácie PFAS. V budúcnosti by taktiež tieto procesy mohli využiť pri čistení odpadových vôd.

Prečo sú PFAS takým problémom?

PFAS, známe aj ako večné chemikálie, sa od 50. rokov minulého storočia používajú v priemysle, napríklad v potravinových obaloch, hasiacich prístrojoch, textíliách a kozmetike. Tieto látky sú extrémne odolné voči odbúravaniu a zostávajú v životnom prostredí dlhé roky. Znečisťujú povrchové aj podzemné vody a postupne sa tak dostávajú do potravinového reťazca.

Vedec taktiež upozornnil na to, že tieto chemikálie majú škodlivé účinky na zdravie. Môžu poškodiť nielen pečeň, ale aj narušiť imunitný systém a vývoj plodu. Sú považované za potenciálne karcinogénne. Ich schopnosť hromadiť sa v organizmoch a životnom prostredí ich radí medzi tie najnebezpečnejšie znečisťujúce látky.

Pexels

Mikroorganizmy ako ekologická zbraň

Klasické metódy likvidácie PFAS zahŕňajú chemické a fyzikálne procesy, ktoré sa snažia tieto látky odstrániť z prostredia. Hoci sú niektoré z nich účinné pri znižovaní koncentrácie PFAS, majú významné nevýhody. Tieto postupy sú často veľmi nákladné, vyžadujú veľké množstvo energie a ich efektivita je obmedzená. Jedným z hlavných problémov je, že tieto metódy nedokážu PFAS úplne mineralizovať. Znamená to, že zvyšky chemikálií zostávajú v životnom prostredí, kde môžu naďalej spôsobovať škody.

Výskum na Slovensku sa zameriava na identifikáciu mikroorganizmov, ktoré dokážu tieto látky účinne rozkladať. Pangallo dodal, že ich pretrvávajúca toxicita a bioakumulačné vlastnosti vyžadujú nové prístupy. Veríme, že náš výskum prispeje k lepšiemu pochopeniu možností ich ekologickej likvidácie. Ak sa tento výskum ukáže ako úspešný, môže Slovensko zohrávať dôležitú úlohu v globálnom úsilí o odstránenie PFAS z prostredia. V kombinácii s udržateľnými technológiami môžu mikroorganizmy otvoriť cestu k čistejšej a zdravšej budúcnosti.