V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Plánovaný deficit verejných financií vo výške 4,7 % HDP na rok 2024 je podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) reálny. Ich najnovšia analýza dokonca očakáva, že konečný výsledok by mohol byť nižší, na úrovni 4,5 % HDP. Tento pokles oproti pôvodnému plánu má byť výsledkom efektívneho čerpania výdavkov a nižších investícií do vojenskej techniky, ktoré sa evidujú až po ich dodaní na Slovensko.

Zníženie deficitu o 1,1 percentuálneho bodu oproti aktuálnemu roku má zabezpečiť balík konsolidačných opatrení vo výške 1,9 % HDP. NBS však upozorňuje, že časť týchto opatrení je pridelená na nové výdavky, čo môže vyvolať tlak na rozpočet. Slovensko patrí medzi osem krajín eurozóny, ktoré plánujú medzi rokmi 2024 a 2025 znižovať deficit. Ako jediná z nich však zároveň plánuje zvýšiť výdavky, čo môže sťažiť dosiahnutie cieľov.

Riziká na strane príjmov aj výdavkov

Podľa scenára NBS môže byť hlavným rizikom nižší ako očakávaný rast daňových príjmov. Ten by mohol byť spôsobený horšími makroekonomickými výsledkami alebo nedostatočným efektom konsolidačných opatrení. Medzi ďalšie faktory negatívne ovplyvňujúce rozpočet patria vyššie výdavky na sociálne zabezpečenie a mzdy.

Naopak, pozitívne riziko predstavujú nižšie výdavky na armádne investície a možné zníženie čerpania bežných výdavkov. Tieto faktory by mohli zlepšiť výsledky rozpočtu nielen v roku 2024, ale aj v ďalších rokoch. Efektívne využívanie eurofondov a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti môže byť dôležitým nástrojom na podporu ekonomiky a ozdravenie verejných financií. NBS však upozorňuje, že Slovensko zaostáva v ich čerpaní. Slabý začiatok súčasného programového obdobia je síce problémom viacerých krajín, no Slovensko patrí k tým najmenej úspešným.

Pixabay

Stabilizácia verejného dlhu

V prípade dodržania rozpočtových cieľov by sa verejný dlh Slovenska mohol stabilizovať na úrovni 60,5 % HDP do roku 2027. To je však stále približne 10 percentuálnych bodov nad hornou hranicou dlhovej brzdy. Ak sa potrebné opatrenia neprijmú, tento rozdiel môže narásť až na 15 p. b.

Plán na ďalšie roky predpokladá postupné znižovanie deficitu o 1 p. b. v roku 2025 a o 0,7 p. b. v roku 2026. Aby boli tieto ciele dosiahnuté, bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v objeme 0,4 % HDP v roku 2026 a až 1,5 % HDP v roku 2027. Tieto kroky budú kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.