V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Spojené štáty americké aktuálne disponujú jedenástimi aktívnymi lietadlovými loďami, z toho desať patrí do triedy Nimitz a jedna do najmodernejšej triedy Gerald R. Ford. Tieto plávajúce základne predstavujú základnú oporu americkej vojenskej a zahraničnej politiky, umožňujú projekciu sily v ktoromkoľvek kúte sveta a chránia národné záujmy USA. No podľa amerického ministra obrany Petea Hegsetha sú dnes tiež mimoriadne zraniteľné.

Hegseth v nedávnom rozhovore varoval, že čínsky hypersonický raketový arzenál je schopný zničiť všetky americké lietadlové lode do 20 minút od vypuknutia konfliktu. Podľa neho by 15 čínskych hypersonických rakiet mohlo v prvej vlne útoku eliminovať desať nosičov, čím by Spojené štáty stratili schopnosť rýchlej vojenskej reakcie, prepravy vojsk a logistickej podpory.

„Doteraz bola našou platformou na presadzovanie moci lietadlová loď, no Čína cielene buduje armádu, ktorej hlavným cieľom je zničenie Spojených štátov,“ vyhlásil Hegseth. Dodal, že americká armáda prehráva všetky vojnové simulácie proti Číne, ktoré v posledných rokoch realizoval samotný Pentagón.

Pentagon bije na poplach

Podľa správy amerického ministerstva obrany z decembra 2024 Čína enormne pokročila vo vývoji hypersonických technológií. Tieto rakety sú extrémne rýchle, ťažko zachytiteľné a schopné precízne zasiahnuť vysoko chránené ciele. Napriek rastúcemu technologickému pokroku USA čelí Washington výzvam pri modernizácii zbraňových systémov – dôvodom je zložitá byrokracia a pomalé tempo akvizície nových technológií.

Hegseth upozorňuje, že Čína využíva túto slabinu a buduje vojenskú mašinériu navrhnutú na zničenie amerických predností – najmä lietadlových lodí.

Lietadlová loď USS Bennington zodpovedná za nájdenie veliteľského modulu. Zdroj: U.S. Navy

Balistické testy ako demonštrácia sily

Ako ďalší dôkaz rastúceho sebavedomia Pekingu slúži test medzikontinentálnej balistickej strely, ktorý Čína uskutočnila v septembri 2024. Strela s falošnou bojovou hlavicou dopadla do vopred určenej oblasti Tichého oceánu, čo mnohí odborníci vnímajú ako výstrahu Washingtonu a jeho spojencom.

Takéto testy v medzinárodných vodách sú pre Čínu nezvyčajné, no zároveň signalizujú, že Peking sa prestáva obávať geopolitických dôsledkov svojho vojenského prejavu. Ide o jasné demonštrovanie zvýšených jadrových schopností.

Čína dnes disponuje najväčšou stálou armádou a najväčším námorníctvom na svete. Jej vojenský rozpočet je druhý najväčší po Spojených štátoch. Vzdušné sily sú najväčšie v indicko-tichomorskom regióne a viac než polovica jej stíhačiek patrí do štvrtej alebo piatej generácie. Výrazný náskok má aj v oblasti vývoja stealth technológií, jadrových ponoriek a balistických zbraní.