V texte boli použité materiály TASR.

Komunikačné aplikácie sa v posledných rokoch stali nielen nástrojom každodennej komunikácie, ale aj geopolitickým bojiskom. To, čo si otvoríš v mobile ako bežný chat, môže byť z pohľadu štátu bezpečnostnou otázkou. V Rusku teraz tento konflikt naberá nový rozmer.

Spoluzakladateľa platformy Telegram Pavla Durova vyšetrujú ruské úrady pre podozrenie z podpory teroristických aktivít. Informoval o tom vládny denník Rossijskaja gazeta s odvolaním sa na údaje Federálnej bezpečnostnej služby, známej ako FSB.

Podľa zverejnených informácií sa Telegram mal použiť pri viacerých trestných činoch vrátane útoku v koncertnej hale Crocus City Hall v Krasnogorsku pri Moskve, pri ktorom pred takmer 2 rokmi zahynulo viac ako 140 ľudí.

Rusko ide po zakladateľovi Telegramu

Ruské orgány tvrdia, že platforma neposkytuje dostatočnú súčinnosť a odmieta spolupracovať pri vyšetrovaniach. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Telegram za bezpečnostné riziko a zopakoval, že štát musí konať, ak technologické firmy nereagujú na požiadavky úradov. Tento krok zapadá do širšieho kontextu sprísňovania kontroly nad digitálnym priestorom v krajine.

Pavel Durov na obvinenia reagoval priamo na Telegrame. Tvrdí, že úrady si denne vymýšľajú nové zámienky, aby obmedzili prístup Rusov k platforme. Podľa neho ide o snahu potlačiť právo na súkromie a slobodu prejavu. Celú situáciu označil za smutné predstavenie štátu, ktorý sa bojí vlastných občanov. Durov z Ruska odišiel už pred niekoľkými rokmi a dlhodobo vystupuje ako kritik zásahov do digitálnych práv.

Tlak na Telegram sa stupňuje už dlhšie. Hlasové hovory cez aplikáciu sú v Rusku blokované dlhodobo a v poslednom období sa objavujú snahy obmedziť aj textovú komunikáciu. Iné komunikačné platformy, ako WhatsApp či Signal, sú v krajine úplne zablokované. Ruské úrady po začiatku invázie na Ukrajinu pred 4 rokmi výrazne sprísnili internetovú cenzúru a kontrolu nad online obsahom.

Unsplash/TASR

Prípad Durova tak nemožno vnímať izolovane. Ide o ďalší diel skladačky, v ktorej sa stretáva štátna bezpečnostná agenda s otázkou digitálnej slobody. Z pohľadu Moskvy predstavujú šifrované platformy potenciálne riziko, pretože komplikujú dohľad nad komunikáciou. Z pohľadu technologických firiem ide o ochranu používateľov a ich súkromia.

Ak sleduješ dianie v technologickom svete, tento prípad ukazuje, že boj o kontrolu nad dátami sa neodohráva len medzi firmami. Čoraz častejšie doň vstupujú vlády a bezpečnostné zložky. Telegram sa ocitol v centre tohto konfliktu a otázka znie, či pôjde o právny spor, alebo o ďalší krok k ešte tvrdšej regulácii internetu v Rusku.

Pre používateľov to znamená jediné. Stabilita a dostupnosť digitálnych služieb už dávno nezávisia len od technologickej infraštruktúry, ale aj od politických rozhodnutí. A tie sa v tomto prípade môžu meniť rýchlejšie, než stihneš odoslať správu.