Aero L-29 Delfín bolo prvým prúdovým lietadlom československej konštrukcie. Jeho vznik nebol náhodný, ale vyplynul z reálnych potrieb moderného vojenského letectva, ktoré v 50-tych rokoch minulého storočia presedlalo z klasických vrtuľových lietadiel, technicky patriacich do dôb druhej svetovej vojny, na moderné prúdové lietadlá. Pre TASR to uviedol odborník na letectvo a vojenský historik Peter Šumichrast.

Dnes (5. apríla) uplynie 65 rokov odvtedy, keď prúdové lietadlo Aero L-29 Delfín prvýkrát vzlietlo z letiska Praha-Kbely.

„Z vyššie spomínaného dôvodu bolo nevyhnutné zmeniť výcvik pilotov a cieľavedome ho viesť na modernom type cvičného prúdového lietadla, ktoré by sa vlastnosťami a vybavením v čo najväčšej miere približovalo bojovým lietadlám novej generácie postupne zavádzaným do výzbroje československého vojenského letectva. Vzhľadom na štandardné vybavenie moderných bojových lietadiel malo byť nové cvičné prúdové lietadlo vybavené pretlakovou klimatizovanou kabínou s vystreľovacími sedadlami,“ vysvetlil ďalej Šumichrast.

Ako priblížil, usporiadanie prístrojov a ovládacích prvkov malo byť obdobné s ich umiestnením v kabíne moderného bojového stroja. Taktiež malo byť schopné niesť nielen hlavňovú výzbroj a letecké bomby, ale aj rakety. Vychádzajúc z účelu nového cvičného prúdového lietadla sa požadovalo, že bude vzhľadom na limitované pilotné schopnosti a zručnosti budúcich „rytierov oblohy“ bezpečné pri všetkých fázach letu. Zároveň malo byť aj obratné a dobre ovládateľné.

„Konštruktér Výskumného a skúšobného leteckého ústavu (VZLÚ) Praha Zdeněk Rublič začal pracovať z vlastnej iniciatívy na prvých štúdiách moderného prúdového cvičného lietadla v roku 1955. Upravený projekt pod označením XL-29 o rok neskôr zadali VZLÚ Praha ako štátnu úlohu. Súbežne sa uskutočňoval vývoj československého prúdového motora M-701, ktorý mal poháňať nové lietadlo,“ objasnil odborník na letectvo.

Práce na prvom prototype sa zavŕšili v decembri 1958 a prototyp lietadla zalietal 5. apríla 1959 šéfpilot VZLÚ Rudolf Duchoň. V tomto prípade išlo o druhý postavený exemplár, ktorý mal do draku ešte zabudovaný britský letecký prúdový motor Bristol Siddeley Viper.

„Až v júli 1960 zabudovali do draku XL-29 nový československý motor M-701. Rozhodujúcim medzníkom v programe L-29 bol rok 1961, keď sa v bývalom Sovietskom zväze za účelom výberu štandardného prúdového cvičného lietadla armád štátov vtedajšej Varšavskej zmluvy uskutočnili porovnávacie skúšky československého lietadla Aero L-29 s poľským lietadlom TS-11 Iskra a sovietskym Jakovlevom Jak-32,“ povedal Šumichrast.

Československý stroj v nich jednoznačne dominoval a bol vybraný ako jednotné cvičné prúdové lietadlo armád štátov Varšavskej zmluvy. Komisia pri svojom hodnotení ocenila nielen technickú konštrukciu československého lietadla a jeho dielenské vyhotovenie, ale aj možnosti údržby a predpokladanú životnosť lietadla počas zaradenia do prevádzky.

Jednoznačné rozhodnutie komisie potvrdilo nielen vysoké profesionálne schopnosti našich konštruktérov, ale tiež technickú vyspelosť nášho leteckého priemyslu. Podľa Šumichrasta malo zároveň pozitívny vplyv na budúcu produkciu týchto lietadiel a tým aj na zabezpečenie vysokokvalifikovanej práce pre značnú časť zamestnancov československého leteckého priemyslu.

„Pre zaujímavosť možno spomenúť, že Poľsko sa rozhodnutiu komisie nepodriadilo a pre výcvik svojich pilotov používalo lietadlo vlastnej konštrukcie a výroby TS-11 Iskra,“ pripomenul Šumichrast.

Medzi významné úspechy, ktoré sú späté s L-29-kou patrí aj zlatá medaila na brnianskom Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu (1964) a veľtrhu v Lipsku (1965), ktorými tento stroj ocenili. Lietadlo získalo zároveň aj titul Dokonalý výrobok roku 1965. V rokoch 1965 a 1967 lietadlo L-29 úspešne prezentovali tiež na prestížnom parížskom aerosalóne.

„Výroba L-29 Delfín bola ukončená v roku 1973, po produkcii 3665 kusov rôznych modifikácií, keď ho na výrobných linkách nahradil pokrokovejší typ L-39 Albatros,“ dodal záverom pre TASR vojenský historik Šumichrast.