V texte boli použité materiály TASR.

Presne pred desiatimi rokmi, 23. júla 2015, svet obletela správa, ktorá v astronómii zarezonovala ako jedna z najdôležitejších za uplynulé desaťročia. Americká vesmírna agentúra NASA vtedy oznámila objav planéty Kepler-452b, ktorá sa okamžite zaradila medzi najvážnejších kandidátov na obývateľný svet mimo našej slnečnej sústavy. Hoci je od Zeme vzdialená približne 1800 svetelných rokov, svojimi vlastnosťami sa až prekvapivo podobá našej planéte.

Objav je výsledkom dlhoročného úsilia vedcov, ktorí už od 80. rokov minulého storočia pátrali po planétach mimo slnečnej sústavy. Prvé dôkazy sa podarilo zaznamenať až v roku 1992, no skutočný prelom prišiel so spustením misie Kepler. Satelit Kepler odštartoval do vesmíru 6. marca 2009 ako súčasť programu Discovery 10 a bol vybavený teleskopom s výkonným zrkadlom s priemerom 1,4 metra, ktoré patrilo k najväčším vo vesmíre.

„Keď sme pred rokmi začali vymýšľať misiu, nevedeli sme o jedinej planéte mimo našej slnečnej sústavy,“ spomína hlavný výskumník William Borucki. „Teraz, keď vieme, že planéty sú všade, Kepler nás nastavil na nový kurz, ktorý je plný prísľubov pre budúce generácie, aby preskúmali našu galaxiu,“ dodal.

Ph03nix1986/Wikimedia Commons

Prvé úspechy a objav s potenciálom

Počas prvých šiestich týždňov v kozme zaznamenala sonda päť exoplanét a v apríli 2010 už pozorovala prvú kompletnú planetárnu sústavu. Od roku 2014 sa teleskop sústredil na rovinu ekliptiky, čím sa výskumné pole rozšírilo na viac než 500 000 hviezd. V tomto období si vedci všimli objekt s označením KOI-7016.01, neskôr pomenovaný ako Kepler-452b.

Planéta obieha okolo hviezdy Kepler-452, ktorá sa nachádza v súhvezdí Labute a je staršia než Slnko o približne 1,5 miliardy rokov. Obeh trvá 385 dní, čo je len o málo viac než pozemský rok. S priemerom väčším o 60 % a hmotnosťou päťnásobne vyššou než Zem, ide o skalnatý svet, na ktorom by gravitácia pôsobila takmer dvojnásobne. Pre človeka by to znamenalo ťažšiu chôdzu a náročnejší pohyb.

Podľa výskumov planéta pravdepodobne disponuje atmosférou a aktívnymi sopkami. Teplota na povrchu umožňuje existenciu vody v tekutej forme, čo je jeden z najdôležitejších predpokladov pre život. Ak sú tieto odhady presné, mohol by tento svet poskytovať podmienky pre nejakú formu života, hoci zatiaľ ide len o teóriu.

Dedičstvo misie Kepler a dnešný stav výskumu

Misia Kepler ukončila svoju činnosť v roku 2018 po vyčerpaní paliva, no jej vedecký prínos zostáva významný. Zaznamenala 4034 pozorovaní exoplanét, z ktorých 2335 bolo potvrdených. Analýza dát ukázala, že mnohé novoobjavené planéty majú veľkosť medzi Zemou a Neptúnom, čo je rozsah, ktorý v našej sústave úplne chýba. Navyše sa ukázalo, že väčšina planetárnych systémov je podstatne hustejšia než náš.

Do konca júna 2025 sa počet potvrdených exoplanét zvýšil na 5926 a vedci ich zaznamenali v 4419 rôznych planetárnych sústavách. Z toho len dvanásť má podobné parametre ako Zem. Kepler-452b medzi nimi stále jasne vyniká ako jeden z najperspektívnejších cieľov pre budúce skúmanie vesmíru.