V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR

Archeológovia priniesli ďalšie dôkazy o tom, že pravekí obyvatelia Európy praktizovali kanibalizmus. Podľa štúdie publikovanej v renomovanom časopise Scientific Reports sa v jaskyni Maszycka pri poľskom Krakove našli pozostatky ľudí so znakmi úmyselného spracovania, čo naznačuje, že boli konzumovaní inými členmi komunity.

Táto jaskyňa, známa archeológom už od 19. storočia, bola pôvodne považovaná za obyčajné sídlo lovcov a zberačov z obdobia Magdalénienskej kultúry, ktorá sa v Európe rozvíjala pred približne 18 000 rokmi. Po opätovnom preskúmaní kostrových nálezov sa však ukázalo, že mnohé kosti niesli stopy po hlbokých rezoch, lámaní a mechanickom spracovaní, čo je jasným znakom kanibalizmu.

„Niet pochýb o tom, že v tomto prípade ide o kanibalizmus,“ uviedla paleoantropologička Silvia Bello z Prírodovedného múzea v Londýne. Podľa nej boli dlhé kosti systematicky lámané na menšie kusy s cieľom extrahovať špik, ktorý je bohatý na tuky a mohol byť významným zdrojom výživy.

Prečo došlo ku kanibalizmu?

Vedci ponúkajú viacero možných vysvetlení. Jednou z hypotéz je, že kanibalizmus mohol byť rituálnym aktom, ktorým si pravekí lovci a zberači uctievali svojich zosnulých. V mnohých kultúrach boli totiž pozostatky predkov rituálne konzumované ako súčasť pohrebných obradov.

V prípade nálezov z jaskyne Maszycka sa však takáto možnosť vylučuje. „Telo nebožtíka bolo po smrti obyčajne pochované alebo vystavené určitým rituálom. Tu ale neexistujú žiadne náznaky pohrebného obradu, kosti boli vyhodené spolu s pozostatkami zvierat. To naznačuje, že ľudské telá boli spracované ako ulovená zver,“ uviedla Marta Poltowicz-Bobaková z Rešovskej univerzity.

Pravekí európania- ilistrácia.
ChatGPT
Dôsledok konfliktu

Jedna z najpravdepodobnejších hypotéz je, že išlo o akt vojnového násilia. Obete zrejme nepatrili k tej istej komunite, ale boli zajatými nepriateľmi, ktorých po zabití skonzumovali. Tento typ kanibalizmu bol v histórii zaznamenaný aj v iných kultúrach ako forma poníženia porazeného nepriateľa.

„Kanibalizmus mohol byť aj súčasťou vojnového konfliktu, kde bolo zjedenie nepriateľa symbolom jeho úplnej porážky a zároveň odstrašujúcim varovaním pre ďalších,“ vysvetlil Francesc Marginedas z Katalánskeho inštitútu paleoekológie.

Magdalénienská kultúra, do ktorej nález z jaskyne Maszycka patrí, sa rozvíjala na konci poslednej doby ľadovej. Európa sa v tom čase začala otepľovať, ľadovce ustupovali a kočovné skupiny lovcov a zberačov začali osídľovať nové oblasti. Dlhodobo sa predpokladalo, že táto kultúra neprekročila Karpaty, avšak nové nálezy dokazujú, že Magdalénienskí lovci boli prítomní aj v južnom Poľsku a na Spiši.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP