V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

V priebehu druhej polovice roka 2024 zasiahli povodne všetky kraje Slovenska, pričom najviac postihnuté bolo západné Slovensko, najmä Bratislavský kraj. Vyplýva to zo správy Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorú rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Celkové škody spôsobené povodňami sa vyšplhali na viac než 7,65 milióna eur.

September 2024 bol podľa MŽP zrážkovo normálny až mimoriadne vlhký, pričom v niektorých častiach západného Slovenska bol dokonca rekordne vlhký. Mimoriadne výdatné zrážky priniesla hlboká tlaková níž, ktorá v polovici mesiaca spôsobila povodne v povodiach Dunaja, Moravy, Myjavy, na malokarpatských tokoch a v časti povodia Váhu. Situácia bola najkritickejšia v regióne Kysúc, Záhoria a pozdĺž toku Moravy a Dunaja, kde prichádzala aj povodňová vlna z Rakúska.

Na všetkých sledovaných profiloch riek Morava a Dunaj bola zaznamenaná kulminácia hladiny na úrovni tretieho stupňa povodňovej aktivity, čo predstavuje najvyšší stupeň ohrozenia.

Vyhlásenie povodňovej aktivity v stovkách prípadov

Od júla do decembra 2024 museli slovenské úrady 108-krát vyhlásiť tretí stupeň povodňovej aktivity, 144-krát druhý stupeň a 14-krát bola vyhlásená mimoriadna situácia. Celkovo bolo zasiahnutých 217 oblastí, čo poukazuje na rozsah a intenzitu zrážkovej kalamity, ktorá postihla tak mestá, ako aj vidiecke oblasti.

Podľa údajov MŽP boli škody na majetku fyzických osôb vyčíslené na 161 518 eur, právnické osoby a podnikateliazaznamenali škody vo výške 79 432 eur. Oveľa vážnejšia situácia bola v prípade obcí, kde škody dosiahli viac ako 3,09 milióna eur, a na majetku štátu bolo spôsobených škôd za vyše 4,32 milióna eur.

Pixabay

Najčastejšie išlo o poškodenie komunálnej infraštruktúry, ciest, mostov, odvodňovacích systémov a vodných tokov. Povodne si tak vyžiadali nielen opravné práce, ale aj zásahy v oblasti prevencie a zabezpečenia kritických úsekov.

Výdavky na záchranu a zabezpečenie prekročili 10 miliónov eur

Na povodňové zabezpečovacie práce išlo podľa MŽP viac než 4,41 milióna eur. Ďalších 6,34 milióna eur bolo použitých na povodňové záchranné práce, ktoré zahŕňali evakuáciu, ochranu majetku, dočasné protipovodňové bariéry a ďalšie neodkladné činnosti.

Výška výdavkov odráža rozsah pohotovostných zásahov, ktoré museli byť vykonané na viacerých miestach Slovenska prakticky súčasne. Koordinácia zložiek záchranného systému tak bola počas druhej polovice roka mimoriadne náročná.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP