V tomto texte boli použité materiály TASR.

Poľsko oznámilo, že jeho protivzdušné systémy Patriot dosiahli plnú operačnú pripravenosť. Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz počas návštevy základne v Sochaczewe vyhlásil, že 37. raketový oddiel 3. Varšavskej brigády protivzdušnej obrany je plne schopný nasadenia.

Podľa jeho slov ide o historický moment, ktorý predstavuje zásadný krok pri budovaní modernej a integrovanej obrany krajiny. Minister zdôraznil, že technológia sama o sebe nestačí a rozhodujúci sú vojaci, ich výcvik a zručnosti. „Samotná technika nebojuje, najdôležitejší sú vojaci a ich zručnosti,“ uviedol Kosiniak-Kamysz a dodal, že práve vďaka nim Poľsko získava schopnosť, ktorú doteraz nemalo.

Napätie v Európe narastá

Operačná pripravenosť Patriotov je súčasťou širšieho programu Wisla, ktorý má do roku 2029 priniesť ďalších 48 odpaľovacích zariadení. Tento program je kľúčovým prvkom viacvrstvovej obrannej architektúry, ktorú Poľsko rozvíja v spolupráci s NATO.

Minister obrany pripomenul, že ďalšie fázy zahŕňajú prepojenie systémov Patriot a stíhačiek F-35 s americkým riadiacim systémom IBCS. Ten funguje ako sieť radarov, ktoré poskytujú údaje všetkým dostupným zbraňovým systémom, aby dokázali efektívne eliminovať nepriateľské rakety či lietadlá.

Raytheon

Poľsko buduje trojvrstvový systém protivzdušnej obrany, ktorý má pokrývať vzdialenosti od niekoľkých kilometrov až po 150 kilometrov. Rakety Patriot zabezpečujú stredný dosah, systém Narew pokrýva krátke vzdialenosti do 25 kilometrov a komponent Pilica je určený na obranu proti dronom, strelám a nízko letiacim cieľom.

Ministerstvo obrany uviedlo, že dosiahnutie plnej pripravenosti je výsledkom dlhoročného plánovania, výcviku a testovania. Cvičenia potvrdili schopnosť jednotky plniť úlohy velenia, paľby aj ochrany strategických objektov, čo predstavuje významný posun v obranných kapacitách krajiny.

Nasadenie Patriotov prichádza v čase narastajúceho napätia vo východnej Európe. Poľsko patrí medzi štáty, ktoré sa po ruskej invázii na Ukrajinu rozhodli výrazne posilniť svoju obranu. V posledných týždňoch sa rétorika Moskvy ešte viac vyostrila, keď ruský prezident Vladimir Putin označil európskych lídrov za „prasce“ a nesúhlasí s mierovým návrhom na zavedenie demilitarizovanej zóny na Ukrajine.