V nasledujúcom článku boli použité matriály TASR.

Kým pozemská polárna žiara očarúva obyvateľov severských oblastí farebným divadlom na nočnej oblohe, na Jupiteri pripomína doslova vesmírny ohňostroj.

Nová štúdia, zverejnená v žurnále Nature Communications a prezentovaná Goddardovým strediskom NASA, ukazuje, že polárna žiara na najväčšej planéte Slnečnej sústavy je nielen dramaticky silnejšia ako na Zemi, ale aj podstatne dynamickejšia. Odhalili to infračervené zábery z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba.

Stonásobne silnejšia žiara a ďalšie nečakané prekvapenia

Na Jupitere vzniká polárna žiara podobne ako na Zemi – keď energeticky nabité častice zo Slnka narážajú na atmosféru planéty. Rozdiel je však v intenzite a zložitosti tohto javu. Okrem častíc zo slnečného vetra prispieva k jupiterskej žiare aj jeho mesiac Io, ktorý je najaktívnejším vulkanickým telesom v Slnečnej sústave a neustále vyvrhuje častice do okolia planéty.

„Chceli sme zistiť, ako rýchlo sa žiara mení a očakávali sme, že intenzita bude pomaly a postupne stúpať a klesať možno počas 15 minút. Namiesto toho sme videli, ako sa celá oblasť polárnej žiary trbliece a vybuchuje svetlami, ktoré sa niekedy menili každú sekundu,“ uviedol hlavný autor štúdie Jonathan Nichols z Leicesterskej univerzity.

Horúci Jupiter/ ESO/L. Calçada

Infračervený teleskop Webb a ultrafialový Hubble priniesli odlišné výsledky

Zábery nasnímal Webbov teleskop 25. decembra 2023 a vedci sa pri analýze zamerali na emisie katiónov trihydrogénu (H₃⁺), ktoré sú kľúčové pri výskume energetických procesov v atmosfére. Tieto častice podľa výskumu vykazujú omnoho väčšiu variabilitu, ako sa predpokladalo. Pozorovania zároveň ukázali, že niektoré z najjasnejších svetelných výbuchov, ktoré zachytil Webb, sa vôbec neobjavili na paralelných záberoch Hubblovho teleskopu v ultrafialovom spektre.

„Najbizarnejšie je, že najjasnejšie svetlo zaznamenané Webbom sa na Hubblových záberoch vôbec neobjavilo. Úplne nás to zmiatlo,“ priznal Nichols. Vysvetlenie, ktoré vedci zvažujú, zahŕňa interakciu atmosféry Jupitera s veľkým množstvom nízkoenergetických častíc – jav, ktorý bol donedávna považovaný za nemožný.

Tieto objavy môžu mať významný dopad na pochopenie atmosférických procesov nielen na Jupiteri, ale aj na iných plynných obroch v Slnečnej sústave a exoplanétach. Vedci sa teraz pokúsia tieto zistenia prehĺbiť ďalšími pozorovaniami. Využijú pritom nielen Webbov teleskop, ale aj údaje z Hubblovho teleskopu a sondy Juno, ktorá Jupitera skúma z jeho blízkeho okolia.