EÚ sa chce zbaviť ruského plynu. Má plán, ako to konečne dosiahnuť

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Európska komisia (EK) pripravuje cestovnú mapu, ktorá stanoví konkrétne kroky a termíny pre úplné odstrihnutie Európskej únie (EÚ) od dodávok ruského plynu. Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jorgensen to potvrdil v utorňajšom rozhovore pre Európsku redakciu (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR. Hoci presný dátum zatiaľ nepoznáme, plán by mal byť zverejnený v priebehu niekoľkých týždňov.

Jorgensen zdôraznil, že EK pri tvorbe mapy zohľadní dopady na občanov a podniky, aby prechod prebehol čo najplynulejšie. Ocenil zároveň pokrok, ktorý Únia v posledných troch rokoch dosiahla v diverzifikácii dodávok plynu. „Keď sa prvého januára zastavil tranzit plynu cez Ukrajinu, trhy nereagovali veľmi výrazne. Viem, že došlo k určitým lokálnym cenovým vplyvom, no celkovo plyn na európskom trhu nedosiahol cenový strop, ako by to bolo pred pár rokmi,“ opísal situáciu.

Úspory pre domácnosti aj priemysel

Súčasťou plánu je aj akčný plán pre cenovo dostupné energie, ktorý má do budúcej jari priniesť úspory vo výške 45 miliárd eur. Táto suma sa má každoročne zvyšovať — do roku 2030 Únia očakáva úspory približne 130 miliárd eur a do roku 2040 až 260 miliárd eur. Pre priemernú európsku domácnosť by to znamenalo úsporu okolo 200 eur ročne, čo je obzvlášť dôležité, keďže v súčasnosti až 46 miliónov ľudí v EÚ čelí energetickej chudobe.

Plán si už získal podporu priemyslu a podnikateľských skupín. Jorgensen však upozornil, že bez aktívnej spolupráce členských štátov to nepôjde. Ak krajiny nebudú implementovať odporúčané opatrenia, napríklad pri tarifách za energie, EK nevylučuje ani legislatívne zásahy. „Bez implementácie z ich strany to nedokážeme,“ zdôraznil.

PGNiG

Plány na elektrifikáciu a posilnenie sietí

Okrem odklonu od ruského plynu a znižovania cien energií EK pripravuje aj ďalšie kroky — začiatkom budúceho roka má predstaviť akčný plán pre prenosové siete a stratégiu elektrifikácie. Tieto opatrenia majú posilniť energetickú infraštruktúru a pripraviť ju na vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie.

V otázke energetickej spolupráce medzi EÚ a USA Jorgensen priznal, že názory na úlohu obnoviteľných zdrojov sa rôznia, najmä po tom, čo Spojené štáty odstúpili od Parížskej dohody. Napriek tomu EÚ oceňuje americkú pomoc počas energetickej krízy — USA sú po Nórsku druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu (LNG) do Európy.

Aj keď Únia plánuje v budúcnosti znižovať spotrebu plynu, niektoré priemyselné odvetvia a domácnosti budú na ňom ešte roky závislé. Keďže trh s LNG je obmedzený, Spojené štáty zostávajú pre Európu absolútne kľúčovým partnerom.