Tím vedcov z Havajskej univerzity a Inštitútu paleontológie a paleontropológie pri Čínskej akadémii vied odhalil nový druh človeka. Homo juluensis, ktorý podľa nového výskumu žil v východnej Ázii pred 300 000 až 50 000 rokmi.

Tento nález predstavuje výzvu pre tradičné evolučné modely a naznačuje bohatú rozmanitosť populácií starovekých ľudí v Ázii počas neskorého stredného a skorého obdobia neskorej pleistocénovej epochy. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Podľa štúdie, ktorú viedli Christopher J. Bae z Havajskej univerzity a Xiujie Wu z Čínskej akadémie vied, títo archaickí ľudia boli zruční lovci, ktorí používali kamenné nástroje, dokázali loviť divoké kone a spracovávať zvieracie kože na prežitie v chladných zimných podmienkach.

Druh Homo juluensis, čo znamená veľká hlava“, predstavuje podskupinu homininov, ktorí boli doteraz nejasne zaraďovaní k iným druhom ako Homo erectus, Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens. Výskum bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications.

Potenciálne spojenie s Denisovanmi

Štúdia naznačuje možnú genetickú a evolučnú väzbu medzi Homo juluensis a Denisovanmi, vyhynutou populáciou homininov známych hlavne z DNA analýz. Táto hypotéza si však vyžaduje ďalšiu analýzu. Nález rozširuje naše chápanie rozmanitosti archaických populácií, ktoré spolu koexistovali a v rôznych prostrediach si vyvíjali špecifické adaptácie.

Vedci použili metódy detailného porovnávania fosílnych pozostatkov, vrátane pozoruhodných nálezov fosílií z lokalít Xujiayao a Xuchang v Číne, aby navrhli zahrnutie ďalších fosílií, ako sú pozostatky z lokalít Denisova, Xiahe a Penghu, do tejto novej kategórie.

ľudia, evolúcia, vývoj
Pixabay

Homo juluensis spochybňuje unilaterálne modely evolúcie, ako napríklad tradičný multiregionalizmus, ktoré nedokážu dostatočne vysvetliť komplexnosť fosílnych nálezov z tohto obdobia. Výskum ukazuje, že evolúcia človeka nebola lineárna, ale zahŕňala súčasnú existenciu rôznych fyziologicky a geneticky odlišných populácií na viacerých kontinentoch.

Podľa autorov mala východná Ázia rovnako bohatú evolučnú históriu ako lepšie zdokumentované lokality v Európe a Afrike, pričom mnohé dosiaľ objavené nálezy nútia vedcov prehodnocovať a revidovať naše chápanie ľudskej evolúcie.

Význam pre históriu evolúcie

Pripomenúť môžeme ďalšie dôležité nálezy, ktoré premenili naše chápanie starovekých ľudí v posledných desaťročiach Homo floresiensis, známy ako hobit, objavený na indonézskom ostrove Flores, Homo luzonensis, uznaný za nový druh v roku 2019 na Filipínach a Homo longi, predstavený v roku 2021 na základe fosílie z čínskeho mesta Harbin.

Najnovší nález Homo juluensis pridáva ďalšiu vrstvu do komplikovaného obrazu, ktorý naznačuje, že evolúcia ľudí bola oveľa pestrejšia, než sa doteraz predpokladalo.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú