V článku boli použité aj materiály TASR.

Aktualizované 12. augusta 2023:

V noci zo soboty 12. augusta na nedeľu 13. augusta bude vrcholiť aktivita meteorického roja Perzeidy. „Medzi polnocou a 4. hodinou ráno uvidíme až 80 meteorov za hodinu. Za pozorovaním však treba vycestovať mimo mesta do oblasti s čo najmenším rušivým svetelným znečistením,“ upozornil astrofotograf a publicista Petr Horálek.

Ako Horálek konštatuje v správe Českej astronomickej spoločnosti a Fyzikálneho ústavu Sliezskej univerzity v Opave, Perzeidy sú pozorovateľné už od 17. júla a ich aktivita pozvoľna stúpa. Po kulminácii počas víkendu opäť klesá, trvá však až do 24. augusta.

Podmienky na pozorovanie budú tento rok ideálne, úzky kosáčik ubúdajúceho Mesiaca vychádza nad obzor až okolo 2. hodiny ráno. Jeho svetlo teda nebude rušiť. Pri čistej oblohe mimo mesta budú vidieť aj slabšie meteory, ako uviedol Horálek, z 80 meteorov za hodinu môže byť desať až 20 naozaj jasných.

„Perzeidy sú známe tým, že v čase ich maxima môže na oblohe zažiariť aj veľmi jasný meteor,“ pripomenul odborník. Obvykle sa takéto meteory vyrovnajú najjasnejším hviezdam, môžu sa však vyskytnúť aj bolidy s jasnosťou vyššou než planéta Venuša, alebo dokonca rovnajúce sa jasu Mesiaca v prvej štvrti. Po prelete takéhoto bolidu ostáva na oblohe niekedy žiarivá stopa viditeľná aj niekoľko minút, v roku 2018 po prelete bolidu nad strednou Európou sa dala pozorovať dokonca viac než pol hodiny.

Aj keď sa meteorom ľudovo hovorí padajúce hviezdy, ide o drobné prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle, ktorá má obežnú dobu približne 133 rokov. Keď Zem na obežnej dráhe prechádza miestom, kde sa vyskytujú, vletujú do jej atmosféry rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu a začínajú žiariť vo výške okolo 120 kilometrov nad povrchom Zeme. Vo výške asi 80 kilometrov obvykle zhoria.

Pri pozorovaní zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, ktoré sa nazýva radiant a leží v súhvezdí Perzea. Podľa toho dostali Perziedy aj svoje meno. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili v roku 258 v Ríme, a niekoľko dní po jeho poprave padali z oblohy „trblietavé slzy“. Skutočný pôvod meteorov potvrdil taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli (1835 – 1910).

Snímku Perzeíd, ktorú ešte z roku 2018 vytvoril Horálek v Parku tmavej oblohy v Poloninách na východnom Slovensku, publikovala v stredu (9. 8.) NASA ako Astronomickú snímku dňa. Takéto ocenenie dostala v roku 2021 aj spoločná fotografia Petra Horálka a jeho slovenského kolegu Tomáša Slovinského. Na jednej polovici vyobrazuje Perzeidy na ideálne tmavej oblohe a na druhej strane na oblohe kontaminovanej svetelným smogom, tento kontrast upozorňuje, aký negatívny je vplyv svetelného znečistenia na pozorovanie nočnej oblohy a konkrétne meteorov.

Ilustračný obrázok/Flickr

Pozorovaniu meteorického roja Perzeidy by tento rok malo priať aj počasie, keďže podľa predpovedí by mala byť počas víkendových nocí jasná obloha.

Pôvodný článok

Na nočnej oblohe sa pomaly, ale isto zjavuje pravidelne objavujúci sa meteorický roj Perzeidy. Tento roj je pritom možné pozorovať aj bez ďalekohľadu, pričom svoje maximum dosiahne už o pár týždňov. Na tému v tlačovej správe upozornil astronóm Petr Horálek.

Maximum aktivity meteorického roja sa blíži

Perzeidy sú meteorický roj, ktorý je možné každoročne sledovať od polovice júla, pričom svoje maximum dosahujú v druhej polovici leta. Tento rok Perzeidy zaznamenajú vrchol aktivity 13. augusta približne o 3 hodine ráno.

Veľkým problémom ale bude mimoriadne nevýhodná fáza Mesiaca. Náš jediný prirodzený satelit bude totiž iba deň pred maximom meteorického roja v splne. Podľa dostupných informácií pôjde navyše o uhlovo väčší a jasnejší spln, ktorý výrazným spôsobom ovplyvní pozorovanie tohto nádherného nebeského divadla.

Netreba však zabúdať na to, že Perzeidy nelietajú iba počas noci, alebo maxima. V skutočnosti sú aktívne už teraz, pričom pozvoľne naberajú na svojej aktivite.

Ak si chceš tento meteorický roj vychutnať, nemusíš teda čakať do 13. augusta. Najideálnejšia doba na ich pozorovania je už od dnes do približne 10. augusta, vždy skoro ráno. Vhodné je si privstať a meteorický roj sledovať po 3 hodine ráno až do úsvitu, kedy súhvezdie Perzeus stúpa vysoko nad obzor.

Na pozorovanie nepotrebuješ teleskop

Na pozorovanie nepotrebuješ žiadne špeciálne nástroje, ani teleskop. Stačia ti tvoje oči a obloha nerušená svetelným smogom. Ak chceš pozorovanie meteorického roja dotiahnuť k dokonalosti, vybehni do hôr, ľahni si na lehátko, alebo deku a už len sleduj, ako po celej oblohe náhodne vyletujú Perzeidy.

Petr Horálek

Aký majú pôvod?

Meteorický roj Perzeidy je známy aj ako slzy svätého Vavrinca. Korene tohto roja siahajú totiž až do polovice 3. storočia, kedy svätý Vavrinec neposlúchol rozkaz rímskeho cisára Valeriána na odovzdanie cirkevného majetku vládcovi, ale rozdal ho chudobným.

Niekoľko dní po jeho poprave 10. augusta v roku 258, začali z nočnej oblohy padať „slzy“, a tak sú Perzeidy známe aj ako slzy svätého Vavrinca. Perzeidy svoj pôvod však nemajú v žiadnych slzách, ale v periodickej kométe 109P Swift-Tuttle.

Tá sa naposledy k Slnku priblížila v roku 1992 a najbližšie sa tu ukáže až v roku 2126. Pripomínajú nám ju ale Perzeidy a to tým, ako Zem každý rok medzi 17. júlom a 24. augustom prechádza na svojej dráhe cez prachový prúd rozptýlený za kométou. Prachové častice nazývané meteoroidy sa stretávajú so Zemou a v atmosfére žiaria ako meteory, ľudovo nazývané „padajúce hviezdy“.