V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

V digitálnej dobe sa obrazovky stali neoddeliteľnou súčasťou života detí. Odborníci však varujú pred ich nadmerným používaním. Neurológ Matej Škorvánek upozorňuje, že raný vývoj mozgu je extrémne citlivý na vonkajšie podnety, a preto môže časté vystavenie obrazovkám brzdiť kognitívny rozvoj, kritické myslenie a sociálne zručnosti.

Podľa odborníkov až 90 % vývoja mozgu prebieha do piatich rokov veku. Počas tohto obdobia je mozog najplastickejší, čiže dokáže rýchlo reagovať na nové podnety a informácie. Škorvánek zdôrazňuje, že práve v tomto období by rodičia mali byť najdôslednejší a najkritickejší pri regulovaní vplyvu digitálnych technológií.

„Mozog sa vyvíja učením, skúsenosťami a podnetmi z okolia. Každý nový zmyslový vnem – čo dieťa vidí, počuje, ohmatá či cíti – ovplyvňuje jeho vývoj. Čím sú tieto podnety multisenzorickejšie a emocionálnejšie, tým väčší vplyv majú na rozvoj mozgu,“ vysvetľuje neurológ.

Pasívne sledovanie vs. aktívne učenie

V prvých rokoch života sa môže zdať, že dieťa nerozumie, nerozpráva alebo nevníma, no práve vtedy sa vytvárajú kľúčové nervové spojenia, ktoré ovplyvňujú jeho budúce schopnosti. Preto je dôležité, aby rodičia boli v tomto období obzvlášť opatrní pri používaní obrazoviek.

Prirodzený vývin mozgu si vyžaduje, aby deti objavovali svet fyzicky, a teda hmatom, pohybom, interakciou s okolitým prostredím a ľuďmi. To zahŕňa skúmanie predmetov, verbálnu a neverbálnu komunikáciu a rôzne sociálne situácie.

“Ak dieťa trávi priveľa času pred obrazovkou, kde len pasívne prijíma informácie, jeho mozog sa menej aktivuje a nevyvíja sa prirodzenou cestou,” varuje Škorvánek.

Pasívne prijímanie obsahu na obrazovkách môže negatívne ovplyvniť schopnosť dieťaťa kriticky myslieť, pospájať si informácie a porozumieť reálnej konverzácii.

Pixabay

Nezvratné dôsledky?

Skoré a časté vystavenie obrazovkám môže oslabiť tvorbu nervových spojení, ktoré sú nevyhnutné pre správny rozvoj reči, logického myslenia a empatie. “To, čo dieťa zanedbá v rannom vývine, sa neskôr môže len veľmi ťažko dohnať,” zdôrazňuje odborník.

Navyše, nadmerné používanie obrazoviek môže znížiť schopnosť sústredenia, čo neskôr vedie k problémom s učením, slabšej pamäti a nižšej emocionálnej inteligencii.

Aby sa minimalizovali negatívne dopady, odborníci odporúčajú obmedziť čas pred obrazovkou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča žiadne obrazovky pre deti do 2 rokov a maximálne hodinu denne pre deti do 5 rokov. Taktiež odporúčajú podporovať aktívne učenie, rodičovský dohľad a obsah na mieru a uprednostňovať sociálnu interakciu.