V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Americké clá na dovoz ocele a hliníka do USA ešte viac zhoršujú už tak zložitú situáciu na európskom trhu. Líder nemeckej oceliarskej spoločnosti Thyssenkrupp Steel Europe Dennis Grimm upozorňuje, že tento krok zvýši tlak na odvetvie, ktoré sa už teraz trápi s nadmernou výrobou a vysokými cenami energií.

USA zaviedli 25-percentné clo na dovoz ocele a hliníka ešte počas administratívy Donalda Trumpa. Hoci Grimm pripúšťa, že priame dopady na jeho firmu budú minimálne, sekundárne dôsledky môžu byť značné. Časť ocele určenej pre USA bude pravdepodobne presmerovaná na európske trhy, čím sa prehĺbi už existujúci problém nadmernej kapacity a zvýši sa tlak na ceny.

Energetické náklady ako hlavný problém

Okrem prebytku ocele sa európske oceliarne stretávajú s vysokými cenami energií. V Nemecku sú momentálne dvojnásobné až trojnásobné oproti Číne či USA, čo výrazne znevýhodňuje domácich výrobcov. Spoločnosť Thyssenkrupp Steel s výrobnou kapacitou 11,5 milióna ton ocele ročne už niekoľko rokov predáva iba približne 9 miliónov ton, čo ukazuje, že dopyt nie je dostatočný.

Grimm preto apeluje na budúcu nemeckú vládu, aby podnikla kroky na zníženie cien energií a zaviedla opatrenia na ochranu trhu pred lacným dovozom. Zdôrazňuje, že pre stabilitu odvetvia je nevyhnutná predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

Christian Dubovan – Instantná platba dodáva prevodu digitálnych peňazí skoro rovnakú rýchlosť, ako keď si ľudia podávajú hotovosť z ruky do ruky.

Reštrukturalizácia a neistá budúcnosť

Nemecká oceliarska divízia Thyssenkrupp sa už niekoľko rokov nachádza v procese rozsiahlej reštrukturalizácie, ktorou sa snaží prispôsobiť meniacim sa podmienkam na trhu. Z celkového počtu približne 27 000 zamestnancov plánuje spoločnosť v rámci úsporných opatrení zrušiť alebo outsourcovať až 11 000 pracovných miest.

Napriek tomu Dennis Grimm, predstaviteľ spoločnosti, zdôrazňuje, že Thyssenkrupp zostáva pevne zakotvený v Nemecku a nechce sa vzdať svojej pozície najväčšieho výrobcu ocele v krajine.

Budúcnosť oceliarskeho priemyslu v Európe je však neistá. Ak ceny energií zostanú na súčasných vysokých úrovniach a trh zaplaví lacná oceľ z krajín s nižšími výrobnými nákladmi, situácia sa môže ešte viac skomplikovať. Výrobcovia v Európe by tak čelili ešte väčšiemu tlaku na znižovanie nákladov a zvyšovanie efektivity, čo môže znamenať ďalšie prepúšťanie alebo dokonca zatváranie niektorých výrobných kapacít.