Z vojenského tábora sa stalo mesto kráľov. Archeológovia menia dejiny Balkánu

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Staroveké mesto, ktoré dlhé desaťročia archeológovia považovali za len ďalší vojenský tábor, by mohlo byť jedným z najvýznamnejších objavov v regióne Balkánu. Archeologická lokalita neďaleko dediny Crnobuki v Severnom Macedónsku podľa najnovších výskumov možno skrýva pozostatky mesta Lyncus – hlavného mesta kráľovstva Lynkestis, ktoré kedysi patrilo do mocnej Macedónskej ríše.

Výskum vedie tím archeológov z Kalifornskej štátnej polytechnickej univerzity okresu Humboldt (Cal Poly Humboldt) v spolupráci s Národným inštitútom a múzeom v Bitole. Hoci bola lokalita známa už od roku 1966, až moderné technológie umožnili úplne nový pohľad na miesto, ktoré sa doteraz považovalo za bežný vojenský tábor. Zlomový moment nastal v roku 2023, keď archeológovia použili drony a technológiu LiDAR – svetelnú detekciu a meranie vzdialenosti, ktorá umožňuje vytvárať detailné mapy aj pod hustým vegetačným krytom.

Výsledky meraní odhalili, že miesto ukrýva základy rozsiahleho mesta, vrátane akropoly o rozlohe minimálne 2,8 hektára. Našli sa tu aj zvyšky textilnej dielne, množstvo keramiky, herné žetóny, mince, ílový lístok do divadla a základy stavby, ktorá mohla byť samotným divadlom. Tieto dôkazy svedčia o tom, že išlo o kultúrne a remeselné centrum, nie o vojenský objekt.

Významný časový posun

Doterajší archeologický konsenzus predpokladal, že lokalita vznikla až po smrti Alexandra Veľkého, konkrétne počas vlády Filipa V. v rokoch 221 až 179 pred naším letopočtom. Tento názor však prevrátil nález mince, ktorá bola vyrazená v rokoch 325 až 323 pred n. l. – teda ešte za života samotného Alexandra. To naznačuje, že mesto Lyncus existovalo už počas vrcholného obdobia Macedónskej ríše, čo zásadne mení pohľad na dejiny regiónu.

Zaujímavosťou je, že podľa historických záznamov mohlo byť práve mesto Lyncus rodiskom Eurydiky I. Macedónskej – matky Alexandra Veľkého. Ak sa táto domnienka potvrdí, lokalita získa ešte väčší historický význam.

Olomoucké archeologické Centro

Koreňmi až do bronzovej doby

Význam náleziska podčiarkuje aj objav starších artefaktov – medzi nimi aj sekery a fragmenty keramických nádob z obdobia bronzovej doby (3300 až 1200 pred n. l.), čo potvrdzuje, že územie bolo osídlené dlhé storočia pred vznikom mesta.

„Mali sme lokalitu, ktorá bola dlhé roky podceňovaná. Dnes však vidíme, že môže ísť o kľúčové miesto v dejinách regiónu. Potenciál na ďalšie objavy je obrovský,“ uviedol Engin Nasuh, kurátor múzea v Bitole a vedúci výskumu.