Po desaťročiach skúmania Jupiterových a Saturnových mesiacov, ako sú Europa a Enceladus, vedci obracajú svoj zrak na vzdialenejších obyvateľov slnečnej sústavy – konkrétne k ľadovému obru Uránu. Z obrázkov zachytených sondou Voyager 2, ktorá preletela okolo Uránu v roku 1986, teraz výskumníci získali dôkazy, že nenápadný mesiac Miranda mohol kedysi skrývať hlboký oceán pod hrubou vrstvou ľadu.

Voyager 2 zachytil snímky južnej hemisféry Mirandy, ktoré odhalili nečakanú rozmanitosť povrchových štruktúr. Na povrchu boli viditeľné rôzne ryhy, zjazvené plochy a krátery. O tejto téme informoval portál Space.com.

Tím vedený planetárnym vedcom Tomom Nordheimom z Johns Hopkins Applied Physics Laboratory (APL), sa rozhodol objasniť pôvod týchto zvláštnych geologických útvarov. Vytvoril model, ktorý simuloval možné zloženie vnútra Mirandy, pričom ich cieľom bolo zistiť, aké štruktúry mohli vytvoriť také povrchové deformácie.

Pomocou počítačových modelov preskúmali vedci rôzne možnosti a zistili, že konfigurácia vnútorných vrstiev, ktorá najlepšie zodpovedala povrchovým trhlinám a štruktúram, zahŕňala hlboký oceán ukrytý pod povrchom Mirandy pred približne 100 až 500 miliónmi rokov.

Google Maps

Oceán mohol mať hĺbku až 100 kilometrov, ukrytý pod vrstvou ľadu hrubou okolo 30 kilometrov. Vzhľadom na priemer Mirandy, čo je približne 235 kilometrov, by oceán zaberal takmer polovicu jej telesa, čo je pre taký malý objekt naozaj pozoruhodné.

Možné príčiny a pretrvávajúce zvyšky oceánu

Oceán na Mirande by bol pravdepodobne udržiavaný v tekutom stave vďaka gravitačnému pôsobeniu medzi týmto mesiacom a ďalšími uránovými mesiacmi. Podobne ako pri Jupiterových mesiacoch Io a Europa, gravitačné sily by mohli spôsobovať pravidelné stláčanie a uvoľňovanie mesiaca. Tým sa v jeho jadre vytváralo trenie a udržiavalo teplo. Podľa vedcov sa Miranda pravdepodobne nachádzala v gravitačnej rezonancii s ďalšími mesiacmi Uránu, čo jej umožňovalo udržať si teplo v hĺbke a tým aj možný oceán.

Po tom, ako sa Miranda v minulosti vychýlila z rezonancie s ostatnými mesiacmi, prestal tento mechanizmus udržiavať vnútro mesiaca teplé. Avšak vedci sa domnievajú, že Miranda zatiaľ nie je úplne zamrznutá. Ak by totiž došlo k úplnému zamrznutiu oceánu, mesačný povrch by sa rozpínal a spôsobil praskliny, ktoré zatiaľ neboli pozorované.

NASA

Návrat do systému Uránu

Nordheim a jeho tím veria, že na potvrdenie existencie oceánu na Mirande bude nutné vykonať ďalšie pozorovania. Nordheim pozamenal, že vyžmýkali posledný kúsok vedy z obrázkov Voyageru 2. Vedcov vzrušuje myšlienka, že by v systéme Uránu mohlo existovať viacero vodných svetov, mesiacov, ktoré môžu skrývať oceány.

Ich ďalší výskum by mohol objasniť, či existujú aj iné mesiace Uránu s podobnými štruktúrami, čo otvára dvere pre ďalšie misie do tohto málo preskúmaného kúta našej slnečnej sústavy. Nové poznatky boli publikované 15. októbra v The Planetary Science Journal, čo vyvoláva ďalší záujem o misiu k Uránu, ktorú by NASA mohla vyslať do roku 2049.