V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Slovensko sa počas prvého polroka 2023 muselo vyrovnať s dvoma výraznými povodňovými situáciami. Prvá zasiahla územie krajiny na prelome januára a februára, druhá prišla v júni. Celkovo boli stupne povodňovej aktivity vyhlásené v 149 oblastiach, čo podčiarkuje rozsah tohtoročných problémov spôsobených záplavami.

Škody na majetku boli značné a dotkli sa širokého spektra vlastníkov. Fyzické osoby zaznamenali straty v hodnote 131 882 eur, podnikateľské subjekty prišli o viac ako 20-tisíc eur. Obce čelili škodám vo výške 127 323 eur a vyššie územné celky hlásili straty takmer 3-tisíc eur. Najvýraznejšie boli škody na majetku štátu, ktoré dosiahli hodnotu 769 236 eur. Tieto čísla ilustrujú, ako povodne zasiahli nielen jednotlivcov, ale aj miestne samosprávy a štátne inštitúcie.

Financovanie záchranných a zabezpečovacích prác

Vláda na zasadnutí schválila uvoľnenie viac ako 3,94 milióna eur na zvládnutie následkov povodní. Z týchto prostriedkov bolo viac ako 2,8 milióna eur určených na povodňové zabezpečovacie práce, ktoré zahŕňali preventívne opatrenia na ochranu ohrozených oblastí. Ďalších 199 446 eur bolo vyčlenených na povodňové záchranné práce, ktoré zahŕňali evakuáciu, riešenie kritických situácií a odstraňovanie najvážnejších škôd.

Tieto financie pokrývajú aj vyplatenie náhrad za osobnú pomoc a materiálnu podporu poskytnutú počas povodní. Ide napríklad o ľudí, ktorí pomáhali pri záchranných prácach, alebo o dodávku techniky a iných prostriedkov.

povodne, voda, cesta
Pixabay

Menšie povodne v ďalších oblastiach

Okrem dvoch veľkých povodňových situácií sa vláda zaoberala aj dodatočnými výdavkami vynaloženými na menšie lokálne povodne. V obci Sedliská (okres Vranov nad Topľou) stáli záchranné práce takmer 3-tisíc eur. Obec Prenčov (okres Banská Štiavnica) čelila povodňovej situácii od júna do apríla, pričom náklady na záchranné opatrenia presiahli 22-tisíc eur.

Povodne sú na Slovensku pravidelným problémom, ktorý si vyžaduje komplexné riešenia a koordináciu medzi štátom, samosprávami a občanmi. Aj keď súčasné výdavky smerujú na zvládanie následkov, rastie potreba investovať viac do preventívnych opatrení, ktoré by mohli zmierniť dopady budúcich povodní. Efektívne plánovanie a údržba vodných tokov tak zostávajú jednými z hlavných nástrojov na boj proti týmto čoraz častejším klimatickým výzvam.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú