V tomto texte boli použité materiály TASR.

Sociálne siete v posledných dňoch zaplavili fotografie túlavých psov s modrastou srsťou, ktoré sa majú potulovať po uzavretej zóne v okolí Černobyľa. Mnohé komentáre pritom špekulovali, že zvláštne sfarbenie je dôsledkom rádioaktívneho žiarenia. Ukrajinskí odborníci však tieto tvrdenia rázne odmietli – ide len o bežné označenie zvierat po sterilizácii.

„Je to nezmysel,“ vyhlásil Serhij Kirejev, riaditeľ štátneho podniku Ecocenter, ktorý má na starosti monitorovanie černobyľskej uzavretej zóny. Podľa jeho slov žiadne geneticky zmutované alebo modré psy v Černobyle neexistujú. Zvieratá sú po veterinárnych zákrokoch označované neškodnou modrou farbou, aby bolo jasné, že už prešli procesom sterilizácie. „Farba je pre tieto psy neškodná,“ uistil Kirejev novinárov priamo v Černobyle.

Sociálne siete opäť spustili vlnu dezinformácií

Zábery „modrých psov“ sa rýchlo rozšírili nielen na ukrajinských, ale aj medzinárodných sociálnych sieťach. Niektoré médiá dokonca naznačovali, že ide o dôkaz pretrvávajúceho vplyvu radiácie na miestnu faunu. Odborníci však upozorňujú, že takéto závery sú bez vedeckého základu a len prispievajú k šíreniu mýtov o černobyľskej oblasti.

Skutočný dôvod sfarbenia je omnoho prozaickejší. Tím veterinárov a ochranárov, ktorí dlhodobo pôsobia v zóne, sterilizujú a očkujú túlavé psy, aby sa zabránilo ich nekontrolovanému rozmnožovaniu. Na odlíšenie operovaných zvierat sa používa modrý sprej, ktorý sa časom prirodzene vytráca.

🐶En Chernóbyl, perros con pelaje azul han despertado la curiosidad de científicos y rescatistas.

🔎Se estudia si su color es producto de mutaciones genéticas por la radiación o la exposición a químicos en la zona abandonada.#Viral #Internacional #Noticias pic.twitter.com/ChEjENRUF5

— TraficoPuebla (@Trafico_Puebla) October 28, 2025

Túlave psy ako symbol života v zakázanej zóne

Po havárii z 26. apríla 1986 bola okolo černobyľskej elektrárne vytvorená ochranná zóna s polomerom približne 30 kilometrov. Desaťtisíce obyvateľov museli svoje domovy opustiť a do oblasti bol vstup prísne obmedzený. Psy, ktoré tam zostali, sa postupne rozmnožili a vytvorili samostatnú populáciu túlavých zvierat, ktorá dnes žije v okolí opustených dedín, tovární a lesov.

Organizácie na ochranu zvierat v posledných rokoch spustili niekoľko projektov, ktoré sa snažia kontrolovať populáciu psov a zlepšiť ich životné podmienky. Napriek extrémnemu prostrediu sa z týchto zvierat stali akési živé symboly odolnosti prírody voči katastrofe, ktorá poznačila celý región.