V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Energetická budúcnosť Európskej únie by sa mala viac opierať o jadrovú energiu. Aspoň tak to vidí hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, ktorý sa v rozhovore pre portál SITA Energetika vyjadril, že práve jadro by mohlo byť odpoveďou na čoraz drahšiu elektrinu a zvyšujúce sa nároky na stabilitu dodávok.

„Myslím si, že elektrina z jadra by mala mať väčší priestor v Európskej únii. Vieme ale, že sa stále vedú debaty o tom, či je to špinavý alebo čistý zdroj. Zdá sa, že teraz majú navrch tí, ktorí tvrdia, že ide o čistý zdroj,“ povedal Kovanda.

Podľa neho je jadro dnes technológia, ktorú nemožno opomínať, ak chce Európa zvládnuť prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku bez toho, aby ohrozila stabilitu svojich sietí alebo ekonomickú dostupnosť elektriny pre domácnosti a priemysel.

Obnoviteľné zdroje nestačia

Problémom, na ktorý Kovanda opakovane upozorňuje, je preceňovanie obnoviteľných zdrojov. Vietor a slnko síce znejú ekologicky, no ich výhodou nie je spoľahlivosť. „Hovoria, že skúsme niečo iného, skúsme ten plyn a tie obnoviteľné zdroje vietor, slniečko. No áno, ale problém týchto zdrojov je, že nie sú riaditeľné. Proste ste odkázaný na to počasie,“ vysvetlil.

V letných mesiacoch, keď je nadbytok slnečného žiarenia, klesajú ceny elektriny až na záporné hodnoty, čo spôsobuje preťažovanie sietí. Naopak v zime, keď slnko chýba a vietor nefúka, vznikajú vážne výpadky. Príkladom je podľa Kovandu situácia v Nemecku, kde v novembri minulého roka museli dovážať elektrinu zo Švédska.

Kovanda kritizoval rozhodnutie Nemecka odstaviť jadrové elektrárne. Tvrdí, že krajina si tým sama spôsobila energetickú nestabilitu. Podľa neho by bolo správne obnoviť prevádzku tam, kde je to technicky možné, a zároveň začať s výstavbou nových blokov. „Som aj za výstavbu nových a nových jadrových blokov v Európe,“ zdôraznil.

Pixabay

Energetická únia zatiaľ nie je reálna

Ďalšou prekážkou efektívneho riešenia cien energií v EÚ je podľa Kovandu nejednotnosť. Energetické sústavy jednotlivých krajín sú stále veľmi roztrieštené, čo komplikuje spoločné riešenia. Hoci by zjednotenie mohlo znížiť ceny elektriny, politická realita je iná. „Na papieri si môžeme ako ekonómovia predstaviť hocičo. Ale otázkou je tá spoločenská, kultúrne-historická, politická realita,“ poznamenal Kovanda.

Zatiaľ teda podľa neho skôr vzniknú menšie energetické bloky medzi blízkymi krajinami – napríklad Španielsko a Portugalsko, Benelux alebo Nemecko s Českom. Celkové zjednotenie energetiky v rámci celej EÚ je podľa neho otázkou možno až ďalších desaťročí.