V texte boli použité materiály TASR.

Podľa uniknutého plánu ruského plynárenského giganta Gazprom na rok 2025 sa predpokladá, že po 31. decembri prestane prúdiť plyn cez Ukrajinu do Európy. Ak sa tento scenár naplní, ukončí sa viac ako 50 rokov trvajúci tranzit plynu, ktorý zohrával kľúčovú úlohu v energetických vzťahoch medzi Ruskom a strednou Európou.

Ukrajina už naznačila, že nemá v úmysle predĺžiť dohodu, ktorá jej ročne prinášala približne miliardu dolárov na tranzitných poplatkoch. Tento krok by však mohol zasiahnuť nielen Gazprom, ktorý stratil väčšinu európskych odberateľov po vypuknutí vojny na Ukrajine, ale aj samotnú Ukrajinu, keďže príde o významný zdroj príjmov.

Dohoda končí

Z geopolitického hľadiska je rozhodnutie Kyjeva logické. Ukrajina sa usiluje čo najviac oslobodiť od akejkoľvek ekonomickej závislosti od Ruska, ktoré proti nej vedie vojnu. Na druhej strane Moskva signalizovala ochotu rokovať o predĺžení dohody, čo môže byť taktika na udržanie aspoň minimálnej spolupráce s európskymi trhmi.

Je však dôležité poznamenať, že Európska únia medzitým prešla významnou transformáciou svojho energetického mixu. Po invázii na Ukrajinu sa zaviazala zbaviť závislosti od ruských energií a výrazne zvýšila nákup LNG z iných krajín, ako sú USA a Katar.

TASR/Milan Kapusta

Budúcnosť ruského plynu v Európe

Zatiaľ čo Gazprom čelí strate ďalšieho významného tranzitného kanála, pre Európu to môže byť príležitosť na urýchlenie svojej energetickej nezávislosti. V hre je však aj otázka, či budú alternatívne zdroje schopné pokryť potreby strednej a východnej Európy, ktorá stále vo veľkej miere závisí od plynu.

Ak Ukrajina naozaj ukončí tranzit, Rusko bude nútené presunúť svoje exporty do Ázie, najmä do Číny. Tento presun však nie je bez problémov – infraštruktúra na východe krajiny nie je taká rozvinutá ako tá na západe.

Tento vývoj ukazuje, aká krehká je energetická bezpečnosť založená na geopolitických vzťahoch. Pre Európu bude dôležité, aby pokračovala v investíciách do obnoviteľných zdrojov energie a posilnila svoju energetickú infraštruktúru. Na druhej strane, Gazprom čelí existenčnej výzve – jeho schopnosť prispôsobiť sa novej realite rozhodne o budúcnosti ruského plynárenského priemyslu.

Akákoľvek dohoda medzi Kyjevom a Moskvou, hoci má nízku pravdepodobnosť, by mohla zmierniť tlak na obe strany. Dlhodobé riešenie však spočíva v diverzifikácii zdrojov energie – a to platí pre všetkých hráčov v tomto komplexnom konflikte.