V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Nedávny útok na slovenský kataster nehnuteľností opäť pripomenul, aké nebezpečné môžu byť kybernetické útoky a aké vážne následky dokážu spôsobiť. Hackeri čoraz častejšie cielia nielen na štátne inštitúcie, ale aj na firmy, banky, nemocnice či infraštruktúru. Jednou z možností, ako zmierniť finančné dopady takýchto útokov, je poistenie

kybernetických rizík – segment poisťovníctva, ktorý vo svete rýchlo rastie, no na Slovensku zatiaľ zostáva na okraji záujmu. Upozornili na to experti dohľadu nad poisťovníctvom Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnom analytickom komentári.

Slovensko zaostáva, svet sa poisteniu nebráni

Podľa NBS sa globálny trh s poistením kybernetických rizík za posledných päť rokov strojnásobil a do roku 2027 by mohol dosiahnuť hodnotu až 29 miliárd dolárov (26,6 miliardy eur). Na Slovensku je však situácia odlišná – poistenie kybernetických rizík je tu stále len okrajovou záležitosťou.

Prieskum NBS, ktorý sa realizoval v rokoch 2022, 2023 a na prelome 2024 a 2025, ukázal, že na slovenskom trhu poskytuje takéto poistenie len obmedzený počet poisťovní a pobočiek poisťovní z iných členských štátov. V niektorých prípadoch dokonca ponuku tohto produktu pozastavili pre slabý záujem klientov. Napriek tomu NBS zaznamenala mierny nárast poistných zmlúv, ktoré kryjú kybernetické riziká.

Freepik

Čo vlastne kyberpoistenie pokrýva?

Poisťovne na Slovensku a v Európe ponúkajú poistenie kybernetických rizík buď ako samostatný produkt, alebo ako pripoistenie k iným poistkám. Fyzické osoby ho môžu získať napríklad k poisťovni domácnosti alebo k platobným kartám pri online nakupovaní.

Poistenie im v takýchto prípadoch kryje asistenčné služby IT špecialistov pri odstraňovaní následkov útoku, právnu pomoc pri krádeži identity alebo kyberšikane, a ochranu reputácie, napríklad vytlačenie nepravdivých informácií z popredných miest internetových vyhľadávačov. Pre právnické osoby má poistenie často kombinovaný charakter – zahŕňa poistenie zodpovednosti za škodu voči tretím osobám a majetkové poistenie.

Podniky sa tak môžu chrániť napríklad pred finančnými stratami z prerušenia prevádzky, vydieraním pri ransomvérových útokoch, únikom dát vrátane dôverných informácií a osobných údajov, a pokutami a nákladmi na obnovu dát, nasadenie IT špecialistov alebo riadenie krízovej komunikácie prostredníctvom PR odborníkov. Napriek rastúcej hrozbe kybernetických útokov len malý počet slovenských poisťovní posúdil svoje existujúce poistné produkty z pohľadu skrytého krytia kybernetických rizík.