V tomto texte boli použité materiály TASR.

Debata, ktorá bola ešte pred pár rokmi nemysliteľná, sa dnes opatrne otvára. Európske štáty začínajú zvažovať myšlienku spoločného nukleárneho dáždnika, ktorý by dopĺňal alebo v krajnom prípade nahrádzal bezpečnostné garancie Spojených štátov. Naznačil to nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý potvrdil, že diskusie už prebiehajú, hoci zatiaľ len v počiatočnej fáze.

Merz zdôraznil, že Európa stojí pred sériou vážnych strategických rozhodnutí. Podľa neho ešte nenastal moment na konkrétne kroky, no samotná diskusia je signálom, že bezpečnostná architektúra kontinentu sa začína meniť. Impulzom sú predovšetkým rastúce pochybnosti o dlhodobej spoľahlivosti amerických bezpečnostných záväzkov.

Závislosť od USA sa stáva problémom

Európa sa desaťročia opierala o nukleárne odstrašenie Spojených štátov v rámci NATO. Tento model však začína narážať na politickú realitu. Americký prezident Donald Trump opakovane kritizuje európskych spojencov za nízke výdavky na obranu a naznačuje, že USA nemusia automaticky chrániť krajiny, ktoré podľa Washingtonu „neprispievajú dosť“.

TASR/AP/Photo/Darko Bandic

Napätie vyvolali aj Trumpove vyjadrenia o Grónsku či jeho spochybňovanie samotných základov transatlantického spojenectva. Pre mnohé európske vlády to bol varovný signál, že spoliehať sa výlučne na americký nukleárny dáždnik môže byť do budúcnosti riskantné.

Nemecko jadrové zbrane mať nemôže

Diskusia o spoločnom európskom nukleárnom riešení však neznamená, že by si Nemecko chcelo vyvíjať vlastné jadrové zbrane. Berlínu to zakazujú medzinárodné dohody vrátane Zmluvy o nešírení jadrových zbraní aj dohody, ktorá umožnila znovuzjednotenie krajiny po páde Berlínskeho múru.

To však podľa Merza nevylučuje spoluprácu s partnermi. V Európe existujú len dve krajiny s vlastným jadrovým arzenálom – Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Práve s nimi by sa mohli viesť rozhovory o tom, ako by vyzeral spoločný model odstrašenia, ktorý by pokrýval celý kontinent.

Zlom v európskej bezpečnostnej politike

Ak by sa myšlienka spoločného nukleárneho dáždnika posunula ďalej, išlo by o jeden z najväčších zlomov v európskej bezpečnostnej politike od konca studenej vojny. Európa by tým priznala, že svet sa posúva do menej predvídateľnej fázy a že doterajšie istoty už nemusia platiť.

Zatiaľ ide len o opatrné sondovanie terénu. Samotný fakt, že európski lídri túto tému otvárajú verejne, však naznačuje, že dôvera v stabilitu transatlantického vzťahu už nie je bezvýhradná.