V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Ak si Európska únia chce udržať ambiciózne klimatické ciele a zároveň stabilné dodávky elektriny, bude musieť zásadne investovať do jadrovej energie. Európska komisia v piatok oznámila, že krajiny EÚ plánujú do roku 2050 navýšiť kapacitu jadrových elektrární z 98 na 109 gigawattov. Táto expanzia si podľa odhadov vyžiada investície vo výške až 241 miliárd eur. A to bude chcieť aj nové a premyslené nástroje financovania, ktoré znížia riziká pre súkromný kapitál.

Z tejto sumy by 205 miliárd eur malo smerovať do výstavby nových jadrových elektrární. Ďalších 36 miliárd je potrebných na predĺženie životnosti súčasných reaktorov. Európska komisia upozorňuje, že financie musia plynúť nielen z verejných rozpočtov, ale najmä zo súkromného sektora. A práve tu sa ukazuje najväčší problém, investori sa obávajú vysokých nákladov, zložitosti povoľovacích procesov a hlavne veľkých časových sklzov.

Európa je v jadrovej otázke rozdelená

Ak by sa projekty oneskorili o päť rokov, ako sa často stáva, mohli by celkové náklady narásť o ďalších 45 miliárd eur. Komisia preto navrhuje vytvoriť kombináciu financovania z rôznych zdrojov doplnenú o špeciálne mechanizmy na znižovanie rizika. Tie by mohli investorom poskytnúť väčšiu istotu a ochotu zapojiť sa do rozvoja jadrovej infraštruktúry.

Európska únia je v otázke jadrovej energie dlhodobo rozštiepená. Kým Francúzsko stavia na jadro ako základ svojho energetického mixu, Nemecko ho po dlhoročnej politickej diskusii úplne vyradilo z prevádzky. Táto nejednotnosť spôsobuje, že EÚ ako celok nepodporuje výstavbu nových reaktorov spoločnými stimulmi.

Jadrová elektráreň vo Philippsburgu. Zdroj: EnBW

Aktuálne má jadrové reaktory 12 z 27 členských štátov. Najviac ich má práve Francúzsko. Slovensko a Maďarsko aktuálne stavajú nové bloky a Poľsko či ďalšie krajiny sa pripravujú na výstavbu úplne prvých jadrových elektrární.

Budúcnosť jadra

Jadrová energia tvorila v minulom roku približne 24 % celkovej produkcie elektriny v EÚ. Ak chce únia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, jadro ostáva jednou z kľúčových ciest, ako spoľahlivo a bez emisií nahradiť fosílne zdroje. Komisia preto nabáda na vytvorenie stabilného investičného rámca, ktorý by eliminoval prekážky, rozptýlil neistotu a umožnil dlhodobé plánovanie.

Je teda na čase, aby EÚ nielen diskutovala o výhodách jadra, ale aj nastavila konkrétne pravidlá a podmienky, ktoré umožnia jeho rozvoj bez zbytočných rizík a zdržaní. Bez toho sa totiž energetická bezpečnosť a klimatické ciele budú len ťažko napĺňať.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP