V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Ambiciózny projekt americkej biotechnologickej spoločnosti Colossal Biosciences, ktorá tvrdí, že sa jej podarilo oživiť dávno vyhynutého pravlka obrovského, vyvolal v odborných kruhoch vlnu pochybností. Podľa vedcov ide skôr o geneticky modifikovaného vlka než o skutočné „vzkriesenie“ pradávnej šelmy, ktorá pred približne 12 500 rokmi zmizla z povrchu Zeme. Informoval o tom vedecký portál Live Science, na ktorý sa odvoláva TASR.

Spoločnosť Colossal zverejnila informáciu, že sa jej podarilo vytvoriť tri mláďatá – dvoch samcov menom Romulus a Remus a samičku Khaleesi –, ktoré sa podobajú na pravlka obrovského (Aenocyon dirus) známeho najmä z populárneho seriálu Hra o tróny. Mláďatá boli donosené fenami domácich psov ako náhradnými matkami a narodené boli počas jesene a zimy minulého roka.

Vedci však upozorňujú, že mláďatá majú iba vizuálne znaky pravlka, no geneticky sa o jeho skutočné oživenie nejedná. „To, čo vytvorila, je vlk dravý s charakteristikami podobnými pravlkom obrovským,“ uviedol Nic Rawlence, vedúci paleogenetického laboratória na novozélandskej Otažskej univerzite.

Genetická manipulácia na základe starodávnej DNA

Colossal na projekt použil DNA získanú z dvoch fosílií – 13 000 rokov starého zuba nájdeného v štáte Ohio a 72 000 rokov starej kosti z Idaha. Z tejto DNA bol zostavený len čiastočný genóm, ktorý bol porovnaný s genómami moderných šeliem ako vlk dravý, šakal či líška.

Aj napriek tomu, že evolučné línie pravlka a vlka sa podľa vedcov rozišli pred približne šiestimi miliónmi rokov, Colossal zvolil za genetického darcu práve vlka dravého. Profesor zoológie Philip Seddon však upozorňuje, že bližším príbuzným by mohol byť africký šakal tmavochrbtý. Navyše, genetická podobnosť oboch druhov je taká malá, že výsledný jedinec nemôže byť považovaný za pravého pravlka.

Pexels

Technologický pokrok

Hoci projekt vyvolal mediálny ohlas, viacerí odborníci označujú komunikáciu spoločnosti Colossal za zavádzajúcu. „Spoločnosť porovnala genómy a rozhodla sa, že ak urobí 20 zmien v 14 génoch z celkových približne 19 000, dosiahne pravlka. Takto ale genetika nefunguje,“ skonštatoval Rawlence.

Profesor Seddon zároveň upozornil, že hoci ide o významný pokrok v oblasti genetických technológií, samotné tvrdenie o oživení vyhynutého druhu nie je pravdivé. „Máme geneticky modifikované vlky, nie pravlkov. A zatiaľ platí, že ak niečo vyhynulo, tak je to navždy,“ dodal.