V posledných rokoch sa vedci po celom svete intenzívne zaoberajú myšlienkou, ako umožniť základným plodinám vytvárať vlastné hnojivo priamo zo vzduchu. Nová štúdia vedená tímom z Polytechnickej univerzity v Madride a vedcami z univerzít v USA priniesla prielom v tejto oblasti. Využitím súboru siedmich génov sa im podarilo dosiahnuť, aby plodiny, ako sú kukurica, ryža alebo zemiaky, dokázali prirodzene získavať dusík priamo zo vzduchu. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Genetické úpravy umožnia rastlinám tvoriť enzým, ktorý premieňa dusík z atmosféry na formu využiteľnú ako hnojivo. To im umožní rásť a vyživovať sa bez chemického zásahu. Tento objav by mohol byť obrovským krokom vpred pre krajiny, kde sú chemické hnojivá nedostupné alebo príliš nákladné.

Menej hnojiva, viac udržateľnosti

Proces získavania dusíka z atmosféry, ako ho dnes využívame, je závislý na energeticky náročnej Haber-Boschovej metóde. Táto metóda, vynájdená pred viac ako storočím, umožnila zvýšiť produkciu potravín v celosvetovom meradle. Avšak zároveň si vyžaduje značnú spotrebu fosílnych palív. Približne 2 % svetovej zásoby fosílnych palív sa v súčasnosti využíva na výrobu hnojív.

Lance Seefeldt, biochemik z Univerzity štátu Utah, vysvetľuje, že zníženie závislosti na chemických hnojivách by nielenže zmiernilo ekologický dosah poľnohospodárstva, ale tiež by uľahčilo prístup k výživným potravinám v menej rozvinutých častiach sveta.

Pexels

Genetické objavy pre budúcnosť potravín 

Spolu s kolegami vedci dosiahli, že namiesto deviatich génov, ktoré sa pôvodne považovali za nevyhnutné na tento proces, stačí iba sedem. Táto zjednodušená genetická cesta výrazne zjednodušuje prenos vlastnosti na potravinové plodiny. Objav môže mať aj ďalekosiahly dosah na vývoj technológií pre udržateľnú produkciu potravín mimo Zeme.

Seefeldt a jeho kolega Bruce Bugbee už spolupracujú s NASA na výskume, ktorý skúma možnosti dlhodobého pestovania plodín v podmienkach vesmíru. A to vrátane prípadných misií na Mars.

Seefeldt tvrdí, že každý nový objav ukazuje, aké gény a ich kombinácie sú potrebné na dosiahnutie fixácie dusíka v rôznych bunkách. Cieľom je dosiahnuť, aby celý genetický systém pracoval ako harmonická skladba. Ak sa tento genetický postup stane bežným v pestovaní plodín, mohlo by to prispieť k zmene globálneho poľnohospodárstva. Schopnosť plodín získať dusík prirodzenou cestou by mohla zlepšiť udržateľnosť pestovania a znížiť ekologický dopad pri zachovaní potravinovej bezpečnosti pre ďalšie generácie.