V texte boli použité materiály TASR.

Austrália stojí pred jednou z najväčších výziev svojej modernej histórie. Vládna správa zverejnená v pondelok varuje, že dôsledky klimatickej zmeny zasiahnu do polovice storočia približne 1,5 milióna obyvateľov. Najväčším rizikom je stúpajúca hladina oceánov, ktorá ohrozí nielen pobrežné mestá, ale aj infraštruktúru a celé komunity závislé od stability prostredia.

Minister pre klímu Chris Bowen pripomenul, že Austrálčania už dnes žijú s dôsledkami meniacej sa klímy. Každý stupeň globálneho otepľovania, ktorému sa podarí zabrániť, podľa neho zníži rozsah škôd pre budúce generácie. Zdôraznil tiež, že žiadna časť krajiny nezostane imúnna. Vláda preto hovorí o nevyhnutnej potrebe pripraviť zdravotnícky systém, záchranné služby aj priemysel na rastúci tlak, ktorý budú prinášať extrémne udalosti.

Austráliu čaká klimatická kríza, akú moderné dejiny nepoznajú

Správa poukazuje na to, že najťažšie následky zasiahnu severné oblasti Austrálie a odľahlé komunity. V hre je nielen bezpečnosť obyvateľov, ale aj zachovanie prírodných ekosystémov a biodiverzity, ktorá patrí medzi globálne unikáty. Ak sa podmienky budú ďalej zhoršovať, Austrália riskuje nezvratné poškodenie prostredia, od koralových útesov až po suchozemské biotopy.

Midjourney/Úprava redakcie

Bowen dodal, že krajina sa bude pri nastavovaní politiky riadiť odporúčaniami zo správy. Federálna vláda chce vytvoriť rámec, ktorý lepšie prepojí opatrenia medzi štátmi a miestnymi samosprávami. Čoskoro má prísť aj so stanovením nového emisného cieľa pre rok 2035, ktorý má byť „ambiciózny, no dosiahnuteľný“.

Od roku 2022 investovala labouristická vláda do adaptačných programov približne 3,6 miliardy austrálskych dolárov. Súčasné ciele počítajú s tým, že do roku 2030 sa emisie znížia o 43 percent a do roku 2050 Austrália dosiahne uhlíkovú neutralitu.

Realita však naznačuje, že finančné injekcie ani doterajšie záväzky nemusia stačiť. Klimatická kríza postupuje rýchlejšie, než očakávali mnohé prognózy, a tlak na Austráliu narastá aj zo strany medzinárodného spoločenstva. Krajina, ktorá je významným exportérom fosílnych palív, sa musí vyrovnať s otázkou, ako zosúladiť ekonomické záujmy s ochranou vlastného prostredia a obyvateľstva.

Správa preto nie je len varovaním, ale aj výzvou k zásadnej zmene. Ukazuje, že boj proti klimatickej zmene sa pre Austráliu nestáva voľbou, ale nevyhnutnosťou, ktorá rozhodne o jej budúcej odolnosti aj mieste vo svete, ktorý sa čoraz rýchlejšie mení.