V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Dánska vláda oznámila významnú investíciu do námornej obrany, ktorej cieľom je reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby v oblasti Baltského mora. Minister obrany Troels Lund Poulsen v utorok predstavil plán nákupu 26 nových plavidiel, ako aj ďalších technológií v hodnote 4 miliardy dánskych korún (536 miliónov eur).

Zásadná modernizácia dánskych námorných síl bude zahŕňať patrolovacie plavidlá, jednotky určené na zvládanie únikov ropy a plavidlá zamerané na monitorovanie podmorskej infraštruktúry, ako sú káble a plynovody. Okrem samotných lodí Dánsko nakúpi aj špecializované drony a sonarové systémy, ktoré budú schopné detegovať a analyzovať podozrivú aktivitu pod hladinou.

„Hrozby, ktorým dnes čelíme na mori, sú iné a oveľa vážnejšie ako pred niekoľkými rokmi. Musíme reagovať najmä na hrozbu zo strany Ruska, pričom technologický vývoj napreduje rýchlosťou blesku,“ zdôraznil Poulsen vo svojom vyhlásení.

Prvá fáza širšej námornej stratégie

Podľa ministra ide o prvý krok v rámci dlhodobejšej stratégie, ktorá má výrazne posilniť dánsku schopnosť obrany a monitorovania námorného priestoru. „Dohodou o námornom pláne iniciujeme niekoľko bezodkladných obstarávaní, ktoré sú prvým krokom k tomu, aby dánske námorné sily mohli čeliť širšiemu spektru hrozieb,“ dodal Poulsen.

Cieľom vlády je, aby časť nových plavidiel bola vyrobená priamo v Dánsku, a to v spolupráci s partnermi z NATO. Tento prístup má podporiť domáci obranný priemysel, ale aj zabezpečiť technologickú kompatibilitu s aliančnými jednotkami, ktoré pôsobia v rovnakom priestore.

Loď triedy Bujan-M. Zdroj: Ministerstvo obrany Ruskej federácie

Bezpečnostná situácia v Baltskom mori je napätá

Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa krajiny pri Baltskom mori nachádzajú v stave zvýšenej pohotovosti. Po ruskej invázii na Ukrajinu došlo k viacerým incidentom – vrátane sabotáže podmorských káblov, telekomunikačných spojení či plynovodov. V ohrození je aj energetická infraštruktúra, ktorá prepája viaceré štáty regiónu.

Jedným z hlavných problémov zostáva tzv. ruská tieňová flotila – staré a často nepoistené lode, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií, prepravu ropy, zbraní a obilnín. Tieto plavidlá podľa analytikov predstavujú nielen ekonomické riziko, ale aj bezpečnostnú hrozbu, keďže operujú mimo dohľadu a bežných pravidiel medzinárodnej dopravy.

Severoatlantická aliancia, ktorej členmi je deväť z desiatich krajín ležiacich pri Baltskom mori, už v reakcii na zhoršujúcu sa situáciu nasadila do oblasti fregaty, námorné drony a prieskumné lietadlá. Dánska iniciatíva tak nadväzuje na celkové úsilie aliancie zabezpečiť región, ktorý sa stal novým ohniskom geopolitických záujmov.