Odborníci majú pôsobivú hypotézu. Tekutá látka mohla zmeniť povrch Marsu rýchlejšie než voda

Mars, známy svojím červeným povrchom a suchou krajinou, je už desaťročia stredobodom výskumu. Vedci sa snažia pochopiť jeho históriu a potenciál pre život. Zatiaľ čo suché riečne a jazerné dná naznačujú prítomnosť tekutej vody v minulosti, nový výskum prináša prekvapivú hypotézu. Tekutý oxid uhličitý (CO2) mohol byť na Marse významným faktorom pri formovaní povrchu a minerálov.

Tím vedcov naznačuje, že procesy spojené s tekutým oxidom uhličitým by mohli vysvetliť niektoré charakteristické črty povrchu Marsu. Na Zemi sa tekutý CO2 využíva v procesoch známych ako zachytávanie uhlíka, kde sa tento plyn skvapalňuje a ukladá pod zem. Podobné mechanizmy mohli prebiehať aj na Marse, čím ovplyvnili chemické zloženie povrchových a podpovrchových minerálov. O téme informoval portál Universe Today.

Vplyv tekutého CO2 na minerály

V experimentoch vedci pozorovali koróziu ocele na siderit (FeCO3) pri ponorení do tekutého CO2, tvorbu rhodochrozitu (MnCO3) na vzorkách albitu a pieskovca v superkritickom CO2 za prítomnosti roztokov chloridu draselného a mangánu.

Tieto reakcie, pri ktorých oxid uhličitý interaguje s minerálmi, prebiehajú rýchlejšie než v prípade vody. To podporuje myšlienku, že tekutý CO2 mohol hrať dôležitú úlohu v geologických procesoch na Marse.

NASA/JPL

Doteraz sa väčšina vedeckej komunity zhodovala, že riečne a jazerné dná na Marse sú dôkazom niekdajšej tekutej vody. Nový výskum však naznačuje, že voda mohla byť len jednou z možných kvapalín. Podľa vedúceho výskumu Michaela Hechta z MIT pochopenie toho, ako mohla na Marse prúdiť dostatočná tekutina na vysvetlenie mineralógie, je jednou z najväčších nezodpovedaných otázok. Vedci predpokladajú, že tekutý CO2 mohol existovať na povrchu Marsu v troch formách:

1.Ako stabilná povrchová kvapalina,

2.Ako roztopený CO2 pod vrstvou CO2 ľadu,

3.V podpovrchových rezervoároch.

Pixabay

Význam mineralogických dôkazov

Minerály, ktoré sú na Marse pozorované, by mohli byť výsledkom interakcie s tekutým CO2, a to rýchlejšie, než by ich vytvorila voda. Zároveň to vysvetľuje určité anomálie v mineralogickej skladbe, ktoré sa nedajú plne pripísať len vode.

Vedci zdôrazňujú, že ich hypotéza nevyvracia existenciu vody na Marse. Skôr naznačujú, že Mars mohol byť miestom kombinácie viacerých kvapalín, ktoré spoločne formovali jeho povrch.