V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Čo by sa stalo, keby ľudstvo náhle zmizlo z povrchu Zeme? Podľa vedcov by ďalším kandidátom na vybudovanie civilizácie mohli byť chobotnice. Tento zaujímavý pohľad prináša nový výskum, ktorý skúma adaptabilitu a intelektuálne schopnosti týchto fascinujúcich morských živočíchov. V dobe masového vymierania spôsobeného aktivitami ľudí sa hypotéza o chobotniciach ako ďalšom dominantnom druhu javí ako jeden zo zaujímavých scenárov budúcnosti.

Doteraz vedci identifikovali päť veľkých masových vymieraní spôsobených prírodnými katastrofami, pričom najznámejšie pred 66 miliónmi rokov ukončilo éru dinosaurov. Šieste masové vymieranie však spôsobuje ľudská činnosť, vrátane odlesňovania, klimatických zmien a ničenia biotopov. Štúdie varujú, že ak emisie skleníkových plynov a znehodnocovanie prostredia nebudú výrazne znížené, do roku 2080 môže zmiznúť až polovica súčasných druhov.

Podobne by ľudská činnosť mohla viesť aj k nášmu vlastnému zániku. Ak by sa tak stalo, vedci sa domnievajú, že dominantným druhom na Zemi by mohli byť práve morské živočíchy, z ktorých najväčším kandidátom sú chobotnice.

Pexels

Výhody inteligencie a adaptability chobotníc

Chobotnice už preukázali pozoruhodné schopnosti v oblasti inteligencie a používania nástrojov. Divoko žijúce chobotnice napríklad využívajú škrupiny kokosových orechov ako prenosné úkryty či štíty, zatiaľ čo jedince chované v laboratóriách dokázali vyriešiť zložité problémy alebo prejsť cez prekážkové dráhy. Táto inteligencia však nie je porovnateľná s ľudskou. Vedci ju prirovnávajú skôr k typu spracovania informácií, ktorý používajú počítače.

Ich nervový systém je rozložený po celom tele, čo umožňuje koordinovanú kontrolu očí, mozgu a ôsmich chápadiel. Táto jedinečná konfigurácia pripomína obrovské výpočtové centrum, uvádza Andy Dobson z Princetonskej univerzity.

Ďalšou výhodou chobotníc je ich jemná motorická obratnosť, ktorá im umožňuje manipulovať s predmetmi s mimoriadnou presnosťou. Biológ Tim Coulson z Oxfordskej univerzity sa domnieva, že ak by chobotnice zakladali mestá, pravdepodobne by to bolo vo vode, kde by mohli využívať prírodné zdroje energie, ako sú príliv a odliv alebo hydrotermálne pramene.

Pexels

Prekážky na ceste k civilizácii

Napriek svojim schopnostiam čelia chobotnice významným prekážkam, ktoré by mohli brániť ich potenciálu stať sa dominantným druhom. Jednou z nich je ich nespoločenská povaha. Väčšina druhov chobotníc žije osamotene a nevyhýba sa ani kanibalizmu. Na vybudovanie civilizácie by si museli vyvinúť silnejšiu schopnosť spolupracovať a žiť v organizovaných spoločenstvách.

Okrem toho si chobotnice od rodičov dedia len málo kultúry alebo vedomostí, pretože samice zanechávajú vajíčka ich osudu. Táto absencia „kultúrneho dedičstva“ by predstavovala ďalšiu významnú prekážku.

Ak by chobotnice neuspeli, vedci sa pohrávajú s myšlienkou, že iné druhy by mohli prevziať žezlo dominancie. Andy Dobson spomína napríklad hlísty, zatiaľ čo Peter Godfrey-Smith z Univerzity v Sydney verí v potenciál kakaduov. Oba názory odrážajú potrebu ďalšieho výskumu o tom, ako by mohli rôzne druhy reagovať na dramatické zmeny prostredia.