V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Na trhoch s energiami sa v uplynulých dňoch opäť ukázala ich nestálosť – zatiaľ čo ceny elektriny stúpajú a blížia sa k psychologickej hranici 100 eur za megawatthodinu, zemný plyn pokračuje v poklese a už sa predáva hlboko pod úrovňou 40 eur. Vývoj na energetických burzách tak opäť potvrdzuje, že ceny energií sú citlivé na celú škálu faktorov – od geopolitických napätí až po predpovede počasia.

Podľa údajov zverejnených pražskou burzou PXE sa cena elektriny s dodávkou na Slovensko v budúcom roku v piatok vyšplhala na 99 eur za megawatthodinu. Len v priebehu týždňa tak išlo o nárast zo stredajšej úrovne 95 eur. Napriek tomu je to stále menej ako v poslednom decembrovom týždni minulého roka, keď sa elektrina predávala za 113 eur.

Aj keď ide o miernejší výkyv v porovnaní s extrémami z energetickej krízy v roku 2022, kedy sa ceny elektriny na PXE vyšplhali až na 1 001 eur za megawatthodinu, trend naznačuje opatrný návrat rastu cien. Vývoj je dôležitý najmä pre domácnosti a podniky, ktoré majú uzatvorené kontrakty s dodávateľmi na kratšie obdobie alebo sú citlivejšie na trhové výkyvy.

Zemný plyn na TTF padá, za mesiac stratil takmer polovicu hodnoty

Zatiaľ čo elektrina zdražuje, zemný plyn na holandskom trhu TTF, ktorý je hlavným referenčným uzlom pre obchodovanie s plynom v Európe, naďalej zlacňuje. V piatok sa plyn s dodávkou na budúci rok predával za 33 eur za megawatthodinu. O týždeň skôr, v pondelok, bola cena ešte na úrovni 37 eur a pred mesiacom sa pohybovala až na úrovni 58 eur

V porovnaní s rekordnými hodnotami z augusta 2022, keď plyn na TTF dosiahol až 313 eur za megawatthodinu, ide o dramatický pokles. Súčasná úroveň cien je však stále mierne nad hodnotami z konca septembra minulého roka, kedy sa plyn predával približne za 35 eur.

Pixabay

Stabilita je stále v nedohľadne

Pokles ceny plynu súvisí najmä s priaznivými predpoveďami pre nadchádzajúce mesiace, vysokou naplnenosťou európskych zásobníkov a relatívne stabilnou spotrebou počas miernej zimy. Naopak, rast cien elektriny môže odrážať vyššie očakávania dopytu, nižšiu výrobu z obnoviteľných zdrojov alebo neistoty ohľadom údržby jadrových a tepelných elektrární.

Energetické trhy ostávajú volatilné a vývoj cien môže naďalej ovplyvňovať geopolitická situácia, regulačné opatrenia či klimatické podmienky. Pre slovenských spotrebiteľov tak ostáva kľúčové sledovať, ako sa tieto pohyby premietnu do koncových cien od dodávateľov a či štát prijme ďalšie kroky na ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva pred možnými cenovými šokmi.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP