V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nemecký automobilový priemysel sa v treťom štvrťroku tohto roka dostal pod tlak, aký nezažil od čias globálnej finančnej krízy. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že situácia nie je dramatická – predaje aj tržby kľúčových hráčov ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz zostali relatívne stabilné – pohľad na ziskovosť odhaľuje oveľa vážnejší problém. Prevádzkový zisk (EBIT) týchto troch výrobcov sa medziročne prepadol až o 76 % a skončil tesne nad hranicou 1,7 miliardy eur. Ide o najnižšiu hodnotu od tretieho kvartála 2009, teda od obdobia, keď svet ešte doznieval v tieni finančného kolapsu.

Tieto čísla vyplývajú z analýzy poradenskej spoločnosti EY, na ktorú sa odvolala agentúra DPA a ktorú sprostredkovala TASR. Dáta naznačujú, že aj značky, ktoré boli dlhé roky považované za symbol stability, technologickej vyspelosti a vysokých marží, dnes narážajú na kombináciu faktorov, ktoré zásadne menia ekonomiku celého odvetvia.

Ziskovosť padá, tržby rastú len naoko

Zaujímavým paradoxom aktuálnej situácie je, že pokles ziskovosti sa neodohráva výlučne pri stagnujúcich alebo klesajúcich tržbách. Na globálnej úrovni totiž devätnásť najväčších automobilových skupín sveta v treťom štvrťroku svoje tržby dokonca mierne zvýšilo, a to na približne 521 miliárd eur. Napriek tomu ich súhrnný prevádzkový zisk EBIT klesol o 37 % na 18,9 miliardy eur, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 2018.

To jasne ukazuje, že problémom dneška nie je len dopyt, ale najmä nákladová štruktúra a strategické rozhodnutia z posledných rokov. Automobilky investovali obrovské sumy do transformácie smerom k elektromobilite, digitalizácii a softvéru, pričom návratnosť týchto investícií je zatiaľ pomalšia, než sa pôvodne očakávalo. V kombinácii s tlakom na ceny, rastúcimi nákladmi na pracovnú silu a energiu sa marže stenčujú rýchlejšie, než by si manažmenty želali.

Prečo sú na tom Nemci najhoršie

Podľa odborníkov je situácia nemeckých výrobcov špecifická a v niektorých ohľadoch zložitejšia než u ich konkurentov z Ázie či USA. „Globálny automobilový priemysel je v hlbokej kríze, v súčasnosti však najviac trpia nemeckí výrobcovia automobilov,“ uviedol Constantin Gall, expert EY na automobilové odvetvie. V jeho hodnotení zohráva kľúčovú úlohu slabosť prémiového segmentu, ktorý bol dlhé roky hlavným zdrojom vysokých ziskov nemeckých značiek.

K tomu sa pridáva colná politika Spojených štátov, ktorá zvyšuje neistotu v exporte na jeden z najdôležitejších trhov, negatívne vplyvy výmenných kurzov a vysoké investície do elektrických vozidiel, ktoré sa zatiaľ finančne nevrátili. Významným faktorom sú aj náklady na reštrukturalizáciu, keďže automobilky musia optimalizovať výrobu, prepúšťať alebo presúvať kapacity a zároveň investovať do nových technológií.

Signál pre celý európsky priemysel

Aktuálny vývoj v Nemecku nie je izolovaným javom, ale skôr varovným signálom pre celý európsky automobilový priemysel. Ten stojí na križovatke medzi regulačnými tlakmi, technologickou transformáciou a globálnou konkurenciou, ktorá je čoraz agresívnejšia, najmä zo strany čínskych výrobcov elektromobilov. Pre tradičné značky to znamená, že budú musieť prehodnotiť nielen svoje produktové portfólio, ale aj tempo a spôsob, akým investujú do budúcnosti.

Ak sa súčasný trend nepodarí zvrátiť, tlak na ziskovosť môže v nasledujúcich štvrťrokoch ešte zosilnieť. A práve nemecké automobilky, ktoré boli desaťročia považované za motor európskeho priemyslu, sa môžu stať najviditeľnejším príkladom toho, aká bolestivá vie byť transformácia v ére elektromobility a globálnych ekonomických otrasov