Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré žili v 19. storočí. Na svojom konte mal 355 patentov – z nich najznámejší je dynamit. Veril, že zničujúce výbušniny odradia armády od vzájomného zničenia. Svojím závetom založil najprestížnejšie medzinárodné ocenenie ľudskej činnosti – Nobelovu cenu.

Dnes (21. októbra) uplynie 190 rokov od narodenia svetoznámeho švédskeho podnikateľa, chemika, inžiniera, vynálezcu a filantropa Alfreda Nobela.

Alfred Bernhard Nobel sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme ako tretí zo štyroch synov do rodiny známeho vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela. Po bankrote stavebnej firmy odišla rodina v roku 1837 do Fínska a odtiaľ do Ruska, kde sa Immanuel Nobel zaoberal výrobou výzbroje pre armádu ako napríklad výrobou morských mín slúžiacich na zastavenie nepriateľských lodí pred útokom na Petrohrad.

V severnej metropole Ruska získal Alfred Nobel vzdelanie z prírodných vied a literatúry. Už ako 16-ročný ovládal okrem rodnej švédčiny aj ďalšie štyri jazyky, plynule hovoril po rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. K jeho záujmom patrili poézia a literatúra, ale na otcovu radosť aj chémia a fyzika.

TASR/AP

Trhavinu pod názvom dynamit vynašiel v roku 1866, o rok neskôr si ju nechal patentovať. Založil 90 tovární na výrobu dynamitu vo vyše 20 krajinách sveta – jednu z nich v roku 1873 v Bratislave pod názvom Dynamit Nobel (Dynamitka).

Okrem najznámejšieho patentu na výrobu dynamitu bol Alfred Nobel držiteľom stoviek patentov v chémii, optike a biológii. Vynašiel aj detonátor – rozbušku. Dynamit, detonátor spolu s použitím vrtáka s diamantovou korunou a pneumatickej vŕtačky rapídne znížili náklady, ktoré boli spojené s odstrelom skál, razením tunelov, stavbou kanálov a inými konštrukčnými prácami. Popri výrobe výbušnín ho lákal tiež umelý hodváb, syntetický kaučuk a koža.

Nobel vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Bol neustále na cestách, práve preto ho spisovateľ Victor Hugo nazval najbohatším tulákom Európy.

Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil Alfred Nobel podpisom svojho testamentu v roku 1895. Poveril v ňom švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún.

Alfred Nobel v dokumente napísal, že časť jeho majetku sa má použiť ako prémia spojená s ocenením za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a za prínos pre mier osobám, ktoré „ľudstvu preukážu najväčšie služby“.

Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901. K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností priviedla Nobela spisovateľka, kritička militarizmu a jedna z priekopníčok feminizmu Bertha von Suttnerová, ktorá pracovala v Paríži niekoľko mesiacov ako sekretárka Alfreda Nobela. Ten sa do vzdelanej a rozhľadenej ženy zamiloval, ale náklonnosť mu nebola opätovaná. Napriek tomu sa medzi nimi vytvorilo doživotné priateľstvo. Práve Bertha von Suttnerová sa stala v roku 1905 prvou nositeľkou Nobelovej ceny za mier.

Alfred Nobel zomrel 10. decembra 1896 v talianskom letovisku San Remo vo veku 63 rokov. Pochovaný je na Severnom cintoríne v rodnom Štokholme.

Poslednú vôľu švédskeho priemyselníka Alfreda Nobela, ktorou sa položili základy prestížnej ceny nesúcej jeho meno, sprístupnili v roku 2015 prvýkrát verejnosti. Rukou písaný dokument bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom „Dedičstvo“.