Rusi mali naprieč históriou množstvo bláznivých aj geniálnych nápadov. Kvôli politickým a socioekonomickým pomerom však na drvivú väčšinu ich technologických riešení dodnes len padá prach. Presne takýmto prípadom je aj rýchlovlak z 30-tych rokov, ktorý takmer predbehol dobu o viac než 30 rokov.

Revolučný rýchlovlak pritom za všetko vďačil prekvapivému materiálu, ktorý ho robil lacnejším než stavba diaľnic. Čo sa teda stalo s rýchlovlakom, ktorý mal pochovať letectvo, a prečo ho nikdy nepostavili, aj keď bol taký nadčasový?

Nešlo o prvý pokus

V súvislosti s mnohými vynálezmi Rusov a (neskôr) Sovietov z konca 19. a začiatku 20. storočia je dôležité vysvetliť komplikovanosť politického pozadia, v ktorom dané technológie vznikali. Úplne prvý pokus o jednokoľajový „rýchlovlak“ totiž v ruskom prevedení vznikol už v roku 1910.

Veľkou témou v tomto období bolo prepojenie Petrohradu s Moskvou, na ktoré sa sústredilo hneď niekoľko inžinierov. Menovite svojou prácou zásadne prispel Pyotr Shilovsky (niekedy štylizované Shilowsky), ktorého gyroskopický jednokoľajový vlak si vieš dnes prezrieť v londýnskom Science Museum – i keď len model v zmenšenej podobe.

Shilovsky však čelil problémom, ktoré boli v danej dobe pre Ruské impérium typické. Počas jeho práce v Európe začala zúriť 1. svetová vojna, na ktorú doplatil aj zopár rokov po jej konci, keď v Ruskom impériu začala panovala nestabilita a vypukla občianska vojna. Nádeje na realizáciu jeho plánov úplne zabil vznik Sovietskeho zväzu v roku 1922.

Jeho vlak mal na svoju dobu a technologické limity vtedajšieho Ruska nesmierne prekvapivé parametre, keďže dosahoval rýchlosť až 160 km/h. Na dnešné pomery nemôžeme hovoriť o rýchlovlaku (na to by musel mať maximálnu rýchlosť minimálne 250 km/h), no v danom čase by to bolo obrovské zlepšenie.

Shilovskyho gyroskopické vozidlo v roku 1914. Zdroj: Public Domain

Aj napriek potenciálnemu pozitívnemu dopadu tento jednokoľajový vlak nikdy dostatočne nezaujal a nezískal financovanie, ktoré potreboval. Mnohí obviňujú práve politické pozadie, no pravdou je, že aj samotná výstavba by bola v danom období nesmierne náročná. Sovieti sa však ani náhodou nevzdali.

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať článok 0,99€

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V tomto článku sa po odomknutí dozvieš

• Vďaka čomu mal ruský rýchlovlak zvládať rýchlosti okolo 300 km/h a aký pohon využíval
• Prečo ho nikdy nepostavili v praxi, keď v testoch exceloval
• Akým najväčším prekážkam tento dizajn čelil
• Ktorý jeho aspekt sa preniesol aj do dnešných rýchlovlakov

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom