Sondy Voyager aj napriek svojmu veku dokážu prinášať úžasné zaujímavosti a informácie. Tieto prvé dva človekom vytvorené objekty, ktoré opustili našu Slnečnú sústavu, priniesli nový objav v podobe zábleskov elektrónov kozmického žiarenia v medzihviezdnom priestore. Objaviť tento jav sa podarilo pomocou prístrojov nachádzajúcich sa priamo na palube Voyager 1 a Voyager 2, o téme informoval portál Phys.

Podľa štúdie publikovanej v žurnále The Astronomical Journal zaznamenali sondy Voyager doposiaľ nikdy nepozorovaný jav, pri ktorom sú záblesky elektrónov kozmického žiarenia v medzihviezdnom priestore urýchľované rázovými vlnami prichádzajúcimi od Slnka.

Astrofyzik a hlavný autor štúdie, Don Gurnett, poznamenal, že samotná myšlienka toho, že rázové vlny dokážu urýchľovať častice, nie je nová, nikto to však doposiaľ nedokázal spozorovať v medzihviezdnom médiu, upozorňuje portál Sciencealert.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

K uvedenému javu by podľa dostupných informácií malo dochádzať vplyvom masívnych slnečných erupcií, počas ktorých dôjde k vyžiareniu kvázi-sférickej rázovej vlny. Keď sa táto energetická vlna „prenasledovaná“ plazmou z výronu koronálnej hmoty (ejekcia veľkého množstva materiálu z korony do okolia) dostane do medzihviezdneho priestoru a dotkne sa siločiar medzihviezdneho magnetického poľa, odrazí sa a urýchľuje elektróny do stavu s vyššou energiou.

Úplne nový druh mechanizmu odrazu a urýchlenia elektrónov

„To, čo tu vidíme, je určitý mechanizmus, kedy sa rázová vlna dotkne siločiar medzihviezdneho magnetického poľa prechádzajúceho kozmickou loďou a dôjde k odrazeniu a urýchleniu niektorých elektrónov kozmického žiarenia“, vysvetľuje Gurnett.

„Pomocou prístrojov určených na detekciu kozmického žiarenia sme dokázali určiť, že ide o elektróny, ktoré sa odrazili a urýchlili pomocou medzihviezdnych rázových vĺn, ktoré sa šíria z energetických udalostí odohrávajúcich sa na Slnku. Je to úplne nový mechanizmus“, dodal.

Okrem toho, sa vedci domnievajú, že elektróny sa v medzihviezdnom prostredí, na okraji rázovej vlny, odrážajú od zosilneného magnetického poľa, kde sa zase pohybom rázovej vlny urýchlia. Následne odrazené elektróny špirálovitým pohybom prechádzajú medzihviezdnymi magnetickými siločiarami a s narastajúcou vzdialenosťou medzi nimi a rázovou vlnou získavajú na rýchlosti.

Schéma mechanizmu urýchľovania elektrónov v medzihviezdnom priestore. Gurnett et al., The Astronomical Journal, 2020

Zaujímavosťou je, že rázové vlny vychádzajúce z výronu koronálnej hmoty, sa pohybujú rýchlosťou viac než 1 600 000 km/h, no napriek tomu, trvá viac ako rok, než sa dostanú až k sondám Voyager. Voyager 1 sa totiž momentálne nachádza vo vzdialenosti viac než 22 miliárd kilometrov, čo ju robí najvzdialenejším ľuďmi vyrobeným objektom vo vesmíre.

Čo sa týka sondy Voyager 2, tá sa nachádza o niečo bližšie, „iba“ vo vzdialenosti takmer 19 miliárd kilometrov, avšak v súčasnosti sme vďaka nej dospeli k novým údajom o hustote vesmíru. Ďalej autori štúdie uviedli, že elektróny sa v tejto oblasti pohybujú až 670-krát rýchlejšie ako rázové vlny, teda takmer rýchlosťou svetla.

Uvedené zistenia môžu pomôcť pri presnejšom definovaní hranice našej Slnečnej sústavy, ale tiež pomôžu lepšie objasniť dynamiku rázových vĺn a kozmického žiarenia, ku ktorým dochádza vplyvom hviezdnych erupcií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky