Slovákov už dnes čakajú dva vzácne úkazy. Uvidíme maximum meteorického roja aj prstence obra

Začiatok roka býva pre nadšencov astronómie plný vesmírnych divadiel. Tentokrát na nás Čaká jeden z najbohatších meteorických rojov – kvadrantídy. Roj bude aktívny do 10. januára a vrchol aktivity pripadne v noci z 3. na 4. januára (z piatka na sobotu), kedy by mali byť relatívne priaznivé podmienky na ich pozorovanie.

Nebeské divadlo

Kvandrantídy sú jedným z najbohatších meteorických rojov roka. Ako uvádza Fyzikálny ústav v Opave Slezskej univerzity, zenitová frekvencia, teda počet meteorov za hodinu, bude dosahovať za ideálnych podmienok až 120 meteorov, avšak s premenlivou frekvenciou maxima medzi 60 – 200 meteorov za hodinu.

Pozorovanie však komplikuje ich krátke trvanie maximálnej aktivity roja, čo je približne 6 hodín a v neprospech pozorovania často hrá aj nepriaznivé počasie, ktoré je pre januárové obdobie typické. Výhodou pozorovania v tomto roku však bude to, že Mesiac nebude rušiť jas oblohy.

Petr Horálek/FÚ v Opavě/Stellarium

„Radiant, nachádzajúci sa v už neexistujúcom súhvezdí Murárskeho kvadrantu (zrušené v roku 1922), teda v dnešnom súhvezdí Pastiera, sa bude nachádzať vysoko nad severovýchodným obzorom práve až v druhej polovici noci (teda 4. januára medzi polnocou a 6. hodinou rannou), kedy zároveň nebude rušiť Mesiac,“ uvádza Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

Saturn sa schová za Mesiac

Okrem meteorických rojov prinesie 4. január ešte jedno vzácne nebeské divadlo, vo forme zákrytu Saturnu Mesiacom. Jav bude zaujímavý najmä pre majiteľov teleskopov, ktorí uvidia nielen planétu ale aj jej prstence, ktoré bežne voľným okom nevidíme. Saturn sa schová za Mesiac okolo 18:36 SEČ (čas sa môže líšiť v minútach v závislosti od miesta pozorovania), keď Saturn postupne zmizne za neosvetlenou stranou Mesiaca. Opäť sa vynorí o hodinu neskôr, okolo 19:36 SEČ.

„Náš kozmický súputník sa pohybuje okolo Zeme na dráhe mierne pretiahnutej, ale aj mierne „sklopenej“ k hlavnej rovine Slnečnej sústavy, a tak častejšie pozorujeme len tzv. konjunkcie – uhlové priblíženia Mesiaca k jasným planétam alebo hviezdam. Keď sa ale stane, že je Mesiac na svojej dráhe práve blízko roviny zemskej dráhy (tzv. roviny ekliptiky), môže pred planétou priamo prejsť. Nemusí ísť nutne len o Saturn, všetky planéty obiehajú Slnko blízko roviny ekliptiky, a tak každá z nich je „kandidátom“ na zákryt Mesiacom,“ vysvetľuje Fyzikálny ústav v Opave.

Na pozorovanie je najlepšie si vybrať miesto ďaleko od svetelného znečistenia. Nebeské divadlo by si si rozhodne nemal nechať ujsť, pretože ako informuje Fyzikálny ústav v Opave, podobný zákryt Saturnu Mesiacom bude možné na Slovensku a v Česku pozorovať až 9. decembra v roku 2036.

Čítajte viac z kategórie: Novinky