Slováci hltajú plasty viac, než si myslia. Táto bežná vec v domácnostiach je tichý zabijak 21. storočia

Aj keď plastové nádoby, infúzne vaky alebo zdravotnícke pomôcky považujeme za bežnú súčasť života, ukazuje sa, že môžu predstavovať vážne zdravotné riziko. Nová štúdia vedcov z NYU Langone Health odhalila alarmujúce fakty o chemikálii s názvom di-2-etylhexyl ftalát (DEHP), ktorá sa bežne používa na zmäkčovanie plastov. Táto látka je tichým a nenápadným prispievateľom k státisícom úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia po celom svete.

Podľa analýzy zverejnenej v prestížnom žurnále EBioMedicine bol DEHP v roku 2018 zodpovedný za viac ako 356 000 úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, pričom drvivá väčšina, vyše 349 000 prípadov, bola priamo spätá s expozíciou plastom. Výskum sa zameral na vekovú skupinu 55 až 64 rokov a ukázal, že až 13,5 % úmrtí môže súvisieť s touto chemikáliou. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.

Kde je DEHP najväčšou hrozbou

Štúdia poukazuje na znepokojujúcu nerovnomernosť globálnej záťaže, ktorú spôsobuje DEHP. Južná Ázia a Blízky východ patria medzi najviac postihnuté oblasti, kde až 17 % úmrtí na srdce možno spojiť s touto látkou. Hladiny expozície DEHP boli v niektorých z týchto regiónov až šesťnásobne vyššie než v Európe. Spolu s východnou Áziou a pacifickým regiónom tvoria tieto oblasti viac než 73 % celosvetových úmrtí súvisiacich s touto chemikáliou.

Unsplash/Freepik (Úprava redakcie)

Zaujímavé sú aj rozdiely v rámci jednotlivých krajín. Napríklad v USA a Afrike mali jednotlivci s najvyššou expozíciou DEHP až o 30 % vyššiu mieru úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby než tí, ktorí boli vystavení menšiemu množstvu. Podľa výskumníkov ide o dôsledok nielen geografickej, ale aj ekonomickej, environmentálnej a systémovej nerovnosti, kde najzraniteľnejšie skupiny nesú najväčšie riziko.

Ako DEHP ničí zdravie a čo nás to stojí

Po vstupe do tela sa DEHP mení na látky, ktoré narušujú hormonálnu rovnováhu, ovplyvňujú metabolizmus tukov a cukrov a spôsobujú zápalové reakcie v cievach. Tieto procesy sú priamymi predchodcami infarktov, mŕtvice a ďalších život ohrozujúcich stavov. DEHP je teda „tichý zabijak“, ktorý sa nenápadne dostáva do nášho tela cez jedlo, vodu, vzduch či kontakt s kožou.

Freepik/Unsplash (Úprava redakcie)

Zdravotné dopady však nie sú jediným problémom. Výskumníci odhadli, že celosvetové náklady spojené s expozíciou DEHP sa v roku 2018 pohybovali medzi 10,2 miliardami až 3,74 biliónmi dolárov. Do tejto sumy sú započítané nielen výdavky na zdravotnú starostlivosť a straty produktivity, ale aj hodnota predčasne ukončených životov.

„Naše zistenia rozširujú dôkazy o tom, že tieto chemikálie predstavujú obrovskú hrozbu pre zdravie ľudí,“ upozornila hlavná autorka štúdie Sara Hyman. Vedci pri výpočtoch porovnávali údaje o expozícii z roku 2008 s úmrtnosťou z roku 2018, aby lepšie pochopili dlhodobý vplyv plastov na zdravie. Dôležité je, že väčšina regulačných opatrení na obmedzenie DEHP začala platiť až po roku 2018, čo z tejto štúdie robí dôležitý východiskový bod pre budúce porovnávanie.

Vedúci výskumného tímu Leonardo Trasande dodáva, že ich ďalším cieľom je skúmať, ako by zníženie expozície DEHP mohlo ovplyvniť kvalitu života.

Čítajte viac z kategórie: Novinky