Koncom minulého roka šokovala svet správa, ako astronómovia z projektu Breakthrough Listen, ktorí stoja za najrozsiahlejším pátraním po mimozemskom živote, analyzujú unikátny rádiový signál pochádzajúci zrejme z oblasti Proxima Centauri.

Mimozemský signál z „blízkej“ hviezdy

Ako píše portál ScienceAlert, signál s označením BLC1 objavený v údajoch zozbieraných austrálskym teleskopom Parkes sa nezdal byť výsledkom žiadnej známej astrofyzikálnej aktivity ani známeho rušenia.

Umelecká predstava planéty Proxima Centauri b v spoločnosti hviezdy Proxima Centauri. Na pozadí môžeme vidieť aj binárny systém Alfa Centauri. Zdroj: ESO/M. Kornmesser

Práve to spôsobilo obrovský rozruch, keďže väčšina signálov zachytených pomocou teleskopu Parkes alebo observatória Green Bank v rámci projektu Breakthrough Listen má nejaké vysvetlenie, zväčša zahŕňajúce rôzne prírodné javy alebo ľudskú činnosť.

V tej dobe, nemenovaný zdroj z vedeckej komunity pre portál The Guardian, aj napriek všetkým uvedeným údajom poznamenal, že môže ísť o prvého vážneho kandidáta na mimozemskú správu od roku 1977, kedy astronómovia pomocou rádioteleskopu Big Ear zaznamenali neobvykle silný signál prichádzajúci z oblasti mimo Slnečnej sústavy. Signál dostal názov Wow! a do dnešného dňa patri k tým vôbec najzáhadnejším.

Znak života na inej planéte?

Ako však objasňujú dva nové príspevky v žurnále Nature Astronomy (prvý, druhý) žiadne prekvapenie sa nekoná. Signál nie je žiadnym znakom mimozemského života na inej planéte, ale iba výsledkom interferencie našich technológií, upozorňuje portál Space.

Fotografia hviezdy Proxima Centauri za pomoci Hubblovho teleskopu. Zdroj: ESA/Hubble

Vzhľadom na to, že Proxima Centauri je po Slnku najbližšia známa hviezda vzdialená iba 4,22 svetelných rokov a je považovaná za jednu z mála hviezd, ktorú by sme v priebehu jedného ľudského života aspoň teoreticky dokázali navštíviť, je obľúbeným objektom mnohých výskumov a pátrania po mimozemskej civilizácii.

Navyše je známe, že okolo tejto hviezdy sa pohybujú najmenej dve planéty. Jedna z nich je neobývateľný plynný obor, ale tá druhá je skalnatý svet a o 17 % hmotnejší ako Zem. Ide o planétu známu pod názvom Proxima b, ktorá obieha okolo svojej hviezdy v tzv. obývateľnej zóne.

Keďže však Proxima Centauri patrí medzi eruptívne premenné hviezdy, ktoré sú charakteristické svojimi nepravidelnými a náhlymi zmenami jasu vyvolanými erupciami, je nepravdepodobné, že na planéte Proxima b by mohol existovať život.

Šance na existenciu života rapídne znižuje aj slapové uzamknutie planéty, čiže na jednej strane je večne deň na druhej večne noc.

ESO/M. Kornmesser

O mimozemskej technológii nemôže byť reč

Čo sa týka samotného signálu BLC1, primárnym zdrojom celého rozruchu bol fakt, že množstvo skutočností naznačovalo, že môže ísť o technosignatúru (technologické stopy potvrdzujúce prítomnosť minulého alebo súčasného mimozemského života).

Signál BLC1, je na obrázku viditeľný ako žltá čiara, ktorú je vidno iba vtedy, keď je teleskop nasmerovaný priamo k Proxima Centauri. Smith et al., Nature Astronomy.

Napríklad signál BLC1 bolo možné pozorovať iba vtedy, keď sa odborníci pozerali smerom k Proxima Centauri a nebolo ho možné pozorovať v inom smere, signál ďalej zaberal iba jedno úzke pásmo frekvencií, frekvencia signálu sa pomaly menila v priebehu 5 hodín a dokázal pretrvať niekoľko dlhých hodín.

Rádioastronómka Sofia Sheikh, ktorá je spoluautorka oboch vyššie uvedených štúdií, však po prehrabaní veľkého množstva údajov objavila približne ďalších 60 signálov, ktoré boli veľmi podobne signálu BLC1, a ktoré sú detekovateľné aj v iných smeroch.

Táto skutočnosť naznačuje, že BLC1 nie je žiadny mimozemský signál, respektíve žiadna technosignatúra, ale len rádiové rušenie. Vedci zatiaľ nevedia presne určiť, prečo BLC1 nebol podobne ako zvyšných 60 signálov viditeľných aj pri pozorovaniach „mimo zdroja“, na riešení sa však pracuje.