Či sa nám to páči alebo nie, od roku 2022 bude v povinnej výbave každého nového auta aj obmedzovač rýchlosti, aby sa tak zabránilo vysokej nehodovosti vozidiel. Snaha Európskej únie zvýšiť bezpečnosť vozidiel však môže mať úplne opačný efekt – tvrdí pre Which Car? šéf Alpiny Andreas Bovensiepen. 

Štatistika ukazuje jasne. Až 30 % smrteľných nehôd je zapríčinených prekračovaním maximálnej povolenej rýchlosti na danom úseku. Je však zavedenie obmedzovača rýchlosti tým správnym krokom k zníženiu tejto štatistiky? Takzvaný systém ISA – Intelligent Speed Adaptation sa dnes už nachádza v niektorých automobiloch a funguje tak, že vodiča upozorní na maximálnu dovolenú rýchlosť na danom úseku a ak ju prekročí, automaticky tým zníži výkon motora.

Predstav si však situáciu, že obiehaš vozidlo idúce 70 km/h na úseku s maximálnou rýchlosťou 90 km/h. Aby bolo predbehnutie čo najbezpečnejšie, je lepšie krátkodobo zrýchliť na 120 km/h, ako obiehať v 90-tke. Síce tým vodič riskuje pokutu, avšak ide o bezpečnejší spôsob predbiehania. Po novom by sa ti počas predbiehania mohol znížiť výkon motora, čo je situácia, ktorú pravdepodobne nechceš zažiť.

Dopad na výrobcov športových vozidiel

Kým bežné vozidlá nižšej a strednej triedy dosahujú maximálnu rýchlosť do 200 km/h, športové vozidlá s obrovským výkonom majú maximálku omnoho vyššiu. Síce pre nich patria rovnaké obmedzenia ako pre ostatných účastníkov cestnej premávky, sú miesta, kde rýchlosť nie je limitovaná (okruhy, časť nemeckých diaľníc…). Práve tieto automobilky podľa šéfa Alpiny nové zmeny najviac postihnú.

Očakáva, že predaje zo začiatku výrazne poklesnú, aj keď ľudia si tieto vozidlá budú stále kupovať. Podľa jeho názoru, zavedenie obmedzovača rýchlosti nie je najlepším riešením a oveľa väčší význam by malo v prípade, ak by namiesto ľudí jazdila umelá inteligencia. Nehodovosť sa síce môže znížiť, avšak len v tom prípade, ak by obmedzovač rýchlosti bol jediným parametrom, ktorý by sa zmenil – dodáva BMWblog.

Šetrenie na iných miestach

Nové technológie samozrejme znamenajú vyššie výdavky na výrobu, čo sa samozrejme prevedie aj do konečnej ceny automobilu. Bovensiepen sa obáva, že v snahe ušetriť sa automobilky zamerajú na ďalšie komponenty vozidla. Ak bude maximálna rýchlosť obmedzená napríklad na 180 km/h (ak nie menej), tak výrobcovia drahších vozidiel budú môcť ušetriť na jednoduchšom podvozku, zmenšia sa brzdy či zhoršia pneumatiky (výdrž na úkor priľnavosti).

To by mohlo paradoxne vyvolať opačný efekt a nehodovosť sa týmto ešte zvýši, nehovoriac o predbiehacích manévroch, o ktorých bola reč na začiatku. Tak ako aj v iných veciach, aj tu sa pozornosť zameriava na nesprávneho vinníka. Sú to totiž vodiči, ktorí svojou nepozornosťou a preceňovaním svojich schopností spôsobujú nehody, nie samotné autá.